Termín:aktívna imunizácia: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=aktívna imunizácia |Definition=x |Field=x }} Category:Epidemiológia a imunológia“)
 
(doplnenie definície, odstránenie vety v kontexte, zmena v poznámke)
 
(4 medziľahlé úpravy od 3 ďalších používateľov nie sú zobrazené)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=aktívna imunizácia
 
|Name=aktívna imunizácia
|Definition=x
+
|Definition=zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním [[Term:vakcína|vakcín]] alebo počas prekonávania infekčného ochorenia
|Field=x
+
|Field=lekárska veda, imunológia, očkovanie
 +
|Related terms=očkovanie, vakcinácia, imunizácia, pasívna imunizácia
 +
|Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|Translations={{Translation
 +
|Language=la
 +
|Localized form=immunisatio (onis, f.) activa
 +
}}
 +
|Acceptability=Odporúčaný
 +
|Context=Pri aktívnej imunizácii môže ísť: 1. o umelo vyvolané zmiernenie ochorenia vpravením pôvodcov ochorenia schopných rozmnožovať sa, ale znížene virulentných, resp. očkovacej látky s cieľom vyvolať imunitu voči príslušnému ochoreniu; 2. o parenterálne vpravenie baktériového alebo vírusového antigénu, kt. po určitom čase vyvolajú tvorbu protilátok a dlhodobú imunitu voči danej infekcii; 3. o lokálne (orálne, nazálne, kutánne, inhalačné) vpravenie živých choroboplodných zárodkov schopných rozmnožovať sa alebo mikróbiových antigénov s cieľom vyvolať lokálnu imunitu na slizniciach tvorbou sekrečných protilátok a zvýšením aktivity makrofágov; 4. o inj. toxoidov (anatoxínov, inaktivovaných baktériových toxínov) s cieľom vyvolať tvorbu antitoxických protilátok, neutralizovať utvorené toxíny alebo vyvolať imunitu proti príslušnému ochoreniu.
 +
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|Comment=Organizmus si sám tvorí protilátky a výkonné bunky. Pri aktívnej imunizácii nastupuje ochranný efekt neskôr, ale je dlhodobejší v porovnaní s pasívnou imunizáciou.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]
 
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]

Aktuálna revízia z 16:24, 5. marec 2021

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: lekárska veda, imunológia, očkovanie
Definícia: zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním vakcín alebo počas prekonávania infekčného ochorenia
Zdroj: PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Pri aktívnej imunizácii môže ísť: 1. o umelo vyvolané zmiernenie ochorenia vpravením pôvodcov ochorenia schopných rozmnožovať sa, ale znížene virulentných, resp. očkovacej látky s cieľom vyvolať imunitu voči príslušnému ochoreniu; 2. o parenterálne vpravenie baktériového alebo vírusového antigénu, kt. po určitom čase vyvolajú tvorbu protilátok a dlhodobú imunitu voči danej infekcii; 3. o lokálne (orálne, nazálne, kutánne, inhalačné) vpravenie živých choroboplodných zárodkov schopných rozmnožovať sa alebo mikróbiových antigénov s cieľom vyvolať lokálnu imunitu na slizniciach tvorbou sekrečných protilátok a zvýšením aktivity makrofágov; 4. o inj. toxoidov (anatoxínov, inaktivovaných baktériových toxínov) s cieľom vyvolať tvorbu antitoxických protilátok, neutralizovať utvorené toxíny alebo vyvolať imunitu proti príslušnému ochoreniu.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny: očkovanie, vakcinácia, imunizácia, pasívna imunizácia
Cudzojazyčný ekvivalent: la: immunisatio (onis, f.) activa
Poznámka: Organizmus si sám tvorí protilátky a výkonné bunky. Pri aktívnej imunizácii nastupuje ochranný efekt neskôr, ale je dlhodobejší v porovnaní s pasívnou imunizáciou.