Termín:bróm: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=bróm |Definition=chemický prvok, symbol Br, Z = 35, Aᵣ = 79,90, teplota topenia - 7,25 °C, halogén |Field=medicína |Bibliography=Kadlec, O. et al.: E…“)
 
 
(Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.)
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=chemický prvok, symbol Br, Z = 35, Aᵣ = 79,90, teplota topenia - 7,25 °C, halogén
 
|Definition=chemický prvok, symbol Br, Z = 35, Aᵣ = 79,90, teplota topenia - 7,25 °C, halogén
 
|Field=medicína
 
|Field=medicína
 +
|Related terms=acidum bromicum, kyselina bromičná, acidum hypobromosum, kyselina brómna
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=prírodné izotopy 79, 81 (74 - 90); rádioaktívny marker 77, 80, 80m (metastabilný) a 82. Objavil ho Balardon (1826). Vo voľnej forme sa v prírode nevyskytuje. Vo forme bromidov sa nachádza v minerálnych  prameňoch a v nepatrnej koncentrácii aj v iných prírodných vodách. V morskej vode sa Br hromadí v bielkovinách morských rias, rýb a korálov ako dibrómtyrozín (kys. brómgorgová). Ako biogénny prvok sa nachádza vo všetkých telových tekutinách a orgánoch, najmä v hypofýze, nadobličkách, krvi a livkore. Z  rastlín ho obsahujú hodne melóny, rajčiaky, cesnak, šošovica, fazuľa a hrach.
+
|Context=Prírodné izotopy 79, 81 (74 - 90); rádioaktívny marker 77, 80, 80m (metastabilný) a 82. Objavil ho Balardon (1826). Vo voľnej forme sa v prírode nevyskytuje. Vo forme bromidov sa nachádza v minerálnych  prameňoch a v nepatrnej koncentrácii aj v iných prírodných vodách. V morskej vode sa Br hromadí v bielkovinách morských rias, rýb a korálov ako dibrómtyrozín (kys. brómgorgová). Ako biogénny prvok sa nachádza vo všetkých telových tekutinách a orgánoch, najmä v hypofýze, nadobličkách, krvi a livkore. Z  rastlín ho obsahujú hodne melóny, rajčiaky, cesnak, šošovica, fazuľa a hrach.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Comment=g. bromos zápach
 
|Comment=g. bromos zápach
 
}}
 
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 15:27, 14. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: medicína
Definícia: chemický prvok, symbol Br, Z = 35, Aᵣ = 79,90, teplota topenia - 7,25 °C, halogén
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Prírodné izotopy 79, 81 (74 - 90); rádioaktívny marker 77, 80, 80m (metastabilný) a 82. Objavil ho Balardon (1826). Vo voľnej forme sa v prírode nevyskytuje. Vo forme bromidov sa nachádza v minerálnych prameňoch a v nepatrnej koncentrácii aj v iných prírodných vodách. V morskej vode sa Br hromadí v bielkovinách morských rias, rýb a korálov ako dibrómtyrozín (kys. brómgorgová). Ako biogénny prvok sa nachádza vo všetkých telových tekutinách a orgánoch, najmä v hypofýze, nadobličkách, krvi a livkore. Z rastlín ho obsahujú hodne melóny, rajčiaky, cesnak, šošovica, fazuľa a hrach.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny: acidum bromicum, kyselina bromičná, acidum hypobromosum, kyselina brómna
Poznámka: g. bromos zápach