Termín:kyselina pikrová: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyselina pikrová
 
|Name=kyselina pikrová
|Definition=ac. picronitricum, 2,4,6-trinitrofenol, slabožltá kryštalická látka. Vo vode je ťažko rozp., rozt. je žlto sfarbený. Má veľmi horkú chuť (g. pikros = horký). Na lakmus reaguje kyslo a so zásadami dáva kryštalické soli pikrany (pikráty). Kyslé vlastnosti kys. pikrovej vyplývajú z prítomnosti skupín –NO₂. Nitroskupina odčerpáva z ''o''-polohy a ''p''-polohy elektróny silným indukčným a mezomérnym efektom, a tým zoslabuje väzbu O–H a vodík má schopnosť oddisociovať ako protón.
+
|Definition=2,4,6-trinitrofenol, slabožltá kryštalická látka
 
 
Kys. pikrová sa používa v laboratóriu ako Esbachovo činidlo (rozt. v prostredí kys. citrónovej) pri rôznych analýzach, napr. pri [[Jaffého test|Jaffého teste]].
 
 
 
Kys. pikrová atakuje kožu, má dezinfekčné účinky, je však toxická. Toxický účinok sa prejavuje žltým sfarbením vlasov a kože, podráždením slizníc a ekzémami. Chron. intoxikácia sa prejavuje v KO ako pri otrave [[nitrobenzén|nitrobenzénom]].
 
 
 
Pri reduckii nitroskupiny na aminoskupinu vzniká z kys. pikrovej charakteristicky sfarbený aminodinitrofenol (kys. pikramínová).
 
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
|Localized fields=
 
|Related terms=
 
 
|Synonyms=acidum picronitricum
 
|Synonyms=acidum picronitricum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=
+
|Context=Vo vode je ťažko rozp., rozt. je žlto sfarbený. Má veľmi horkú chuť. Na lakmus reaguje kyslo a so zásadami dáva kryštalické soli pikrany (pikráty). Kyslé vlastnosti kyseliny pikrovej vyplývajú z prítomnosti skupín –NO₂. Nitroskupina odčerpáva z ''o''-polohy a ''p''-polohy elektróny silným indukčným a mezomérnym efektom, a tým zoslabuje väzbu O–H a vodík má schopnosť oddisociovať ako protón. Kyselina pikrová sa používa v laboratóriu ako Esbachovo činidlo (rozt. v prostredí kyseliny citrónovej) pri rôznych analýzach, napr. pri Jaffého teste.
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|URL=
+
|Comment=g. pikros - horký
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
 
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 16:16, 14. apríl 2020