Termín:chlór: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy ''A''ᵣ 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s)² (3p)⁵, valencia 1 | |Definition=halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy ''A''ᵣ 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s)² (3p)⁵, valencia 1 | ||
|Field=chémia, chemický prvok | |Field=chémia, chemický prvok | ||
| + | |Related terms=acidum perchloricum, kyselina chloristá, acidum chlorosum, kyselina chloritá, acidum chloricum, kyselina chlorečná, acidum hypochlorosum | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 13: | Riadok 14: | ||
–β) a ³⁸Cl (t 0,5 37,29 min, β) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi. | –β) a ³⁸Cl (t 0,5 37,29 min, β) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi. | ||
Elementárny chlór je žltozelený plyn. Je ťažší ako vzduch. Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky. | Elementárny chlór je žltozelený plyn. Je ťažší ako vzduch. Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky. | ||
| + | |||
| + | Pre JL: Symbol chlóru zobrazuje boldom. Inak od ostatných položiek. | ||
}} | }} | ||
{{#set:Has symbol=\mathrmA}}'''Symbol''': $\mathrm{Cl}$ | {{#set:Has symbol=\mathrmA}}'''Symbol''': $\mathrm{Cl}$ | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 20:18, 21. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia, chemický prvok |
| Definícia: | halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy Aᵣ 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s)² (3p)⁵, valencia 1 |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | acidum perchloricum, kyselina chloristá, acidum chlorosum, kyselina chloritá, acidum chloricum, kyselina chlorečná, acidum hypochlorosum |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: chlorum |
| Poznámka: | Chlór objavil C. W. Scheele r. 1774. Pôvodne ho pokladali za deflogistovanú kyselinu soľnú. Ako prvok ho opísal r. 1810 Davy. Voľný Chlór sa v prírode nevyskytuje. V rastlinnej a živočíšnej ríši je chlór a jeho zlúčeniny veľmi rozšírený. Ako chlorovodík sa nachádza v žalúdkovej šťave a vo forme chloridov vo všetkých telových tekutinách. Vo forme chloridov (sodný, draselný a horečnatý) sa nachádza v morskej vode a soľných ložiskách. Tvorí 0,031 hm. % zemskej kôry, 1,9 hm. % morskej vody (najmä vo forme NaCl), v soľankách je ho až 15 %. Prírodný chlór je zmesou 2 izotopov ³⁵Cl (75,4 %) a ³⁷Cl (24,6 %).
Známych je 7 rádioaktívnych izotopov a 2 izoméry; rádioaktívne stopové prvky: ³⁶Cl (t₀₅ 3,08.10 r., –β) a ³⁸Cl (t 0,5 37,29 min, β) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi. Elementárny chlór je žltozelený plyn. Je ťažší ako vzduch. Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky. Pre JL: Symbol chlóru zobrazuje boldom. Inak od ostatných položiek. |
Symbol: $\mathrm{Cl}$
