Termín:absces²: Rozdiel medzi revíziami

|Localized form=abscessus

|Context=Hojenie abscesu sa líši v závislosti od jeho anatomickej skladby a lokalizácie. Ak absces prejde do chronického štádia, vzniká na jeho hranici so zdravým tkanivom aj niekoľko mm hrubá vrstva nešpecifického granulačného tkaniva, ktoré sa správa semipermeabilne (pyogénna membrána). Vnútri abscesu sa udržuje exsudácia leukocytov a následkom rozpadu makromolekulových elementov sa zvyšuje osmolalita, čo vyvoláva nasávanie tekutiny z okolia osmoticky účinnými nízkomolekulovými časticami vznikajúcimi pri rozpade súčastí exsudátu. Tým sa absces zväčšuje aj bez ďalšej exsudácie a môže vyvolať tlakom na okolité tkanivo jeho nekrózu. Akútny absces obyčajne nemá pyogénnu membránu. Ak je infekčný činiteľ virulentný, absces pretrváva a dokonca sa pomaly aj bez ďalšej exsudácie zväčšuje. Po chirurgickom alebo spontánnom vyprázdnení nastáva kolaps abscesovej dutiny a jej vyplnenie nešpecifickým granulačným tkanivom, ktoré sa mení na jazvu. Ak sa absces nachádza bližšie k povrchu, môže nekróza okolitého tkaniva umožniť jeho prevalenie navonok (hnisavá fistula). Ak je absces blízko preformovanej telovej dutiny, môže sa do nej prevaliť a vzniká hnisavý zápal dutiny. Po určitom čase sa však zápal obyčajne spontánne alebo vplyvom th. vyhasína, leukocyty sa autolyticky rozpadajú a zvyšky hnisu sa resorbujú. Jazvovatením pyogénnej membrány sa dutina absces zmenšuje a po jej zániku môže ostať v tkanive pozápalový pseudoxantóm. Abscesy môžu byť primárne (v mieste invázie infekcie) alebo sekundárne. K sekundárnym abscesom patrí absces embolický a metastatický, prípadne "blúdivý" ([[Termín:a. frigidus]]). Klinicky sa absces prejavuje intermitentnou alebo remitujúcou horúčkou a inými výraznými príznakmi zápalu, leukocytózou, hyperkoagulabilitou; miestne sa zisťuje fluktuázia. O skutočnosti abscesu najlepšie rozhodne punkcia a vyšetrenie získaného hnisu, najmä zistenie pôvodcu a jeho citlivosti na antibiotiká.