Termín:Acari: Rozdiel medzi revíziami

|Name=Acarina, orum, n.

|Definition=(pl.)  [g. ''akari'' roztoč] roztoče, trieda nadtriedy klepietkavcov (''Chelicerata''), podkmeňa článkonožcov (''Arthropoda''), kmeňa ''Articulata''. Nečlánkovaná hlavohruď splýva s bruškom a tvorí jeden celok. Ústne orgány sú klepietkovité al. pazúrkovito cicavé, príp. bodavé. Dýchajú vzdušnicami al. celým povrchom tela. Sú gonochoristi. Z vajíčok sa liahnu larvy, tvarovo odlišné od dospelých. Spočiatku majú len 3 páry nôh, kutikulárne útvary a prívesky. Nemajú prieduchy a pohlavné otvory. Po larválnom nasledujú nymfálne štádiá (1 - 3). Nymfa má 4 páry nôh, prieduchy a niekedy pohlavné otvory. Ich druhy žijú voľne v prírode v zemi, pod kameňmi, machom, kôrou, v suchu i vo vode, parazitujú na živočíchoch i rastlinách, požierajú rastliny a detritus a vyvolávajú rôzne chorobné zmeny rastlín (napr. hálky). Pre ľudskú patológiu zo skupiny ''Acarina vera'' prichádzajú do úvahy viaceré čeľade (''Mesostigmatica'' s rodinami ''Gamasidae'' a ''Ixodidae'', ''Prostigmatica'' s rodinami ''Trombidiae'', ''Euporidiae'' a ''Hydrachnidae'' a čeľaď ''Cryptostigmatica'' s rodinami ''Orbitidae'' a ''Sacroptidae'' s podrodinami ''Tarsonemiae'', ''Tyroglyphinae'', ''Sarcoptinae'', ''Demodecidae'' a ''Eriophyidae''). ''Mesostigmatica'' a ''Prostigmatica'' žijú len ako dočasné parazity na ľudskej koži, inak žijú na zvieratách al. rastlinách. Sú to z čeľade ''Gamasidae'' na hydine parazitujúce druhy ''Dermanyssus gallinae'' (čmelík slepačí) z čeľade ''Ixodidae'' (kliešťovité) najrozšírenejší ''Ixodes ricinus'' (kliešť) a rôzne druhy roztočov žijúcich v kurníkoch a holubníkoch. Z rodiny ''Trombididae'' vyvolávajú larvy ''Leptus autumnalis'' endemické svrbivé kožné ochorenia, podobne ako ''Tydeus molestus'' (z rodiny ''Eupodidae''), zavlečením do Európy spolu s guanom. Stálymi parazitmi človeka sú ''Sarcoptidae'', kt. obsahujú v sarkoptinách pôvodcu ľudského svrabu (''Sarcoptes scabiei'', syn. ''Acarus siro'') a na človeka prechádzajúceho zvieracieho svrabu. Z podčeľade ''Tyroglychinae'' je to ''Tyroglyphus longior'', žijúci na sušenom ovocí, čaji, obilí, múke, syroch a šunke ap. je pôvodcom srílanského "copra itch" u robotníkov s kokosovými orechmi. Z podčeľade ''Democidae'' žije vo folikuloch ľudskej kože ''Demodex folliculorum''. V parazitológii hrajú A. významnú úlohu ako vektory rôznych infekčných chorôb: ''Trombicula akamushi'' a ''T. deliensis'' prenášajú pôvodcu horúčky tsutsugamushi - ''Rickettsia tsutsugamushi'' ''Liponyssoides sanguineus'' (syn. ''Allodermanyssus sanguineus'') prenáša pôvodcu rickettsiózy - ''Rickettsia acari'', ''Dermatocentor andersoni'' pôvodcu horúčky Skalistých hôr - ''Rickettsia rickettsiae'' a tularémie - ''Pasteurella tularensis'' ''Dermacentor marginatus'' (piják stepný), kt. žije na strednom a juhovýchodnom Slovensku; prenáša vírus kliešťovej encefalitídy, niekt. riketsie, koxiely a babézie ''Dermacentor reticulatus'' (piják lužný) je väčší ako kliešť obyčajný. Jeho štít má belavé škvrny a pripomína smalt. Má oči. Je to typický trojhostiteľský kliešť, ktorého vývoj trvá zvyčajne rok. Žije v lužných lesoch a na pasienkach s kríkmi, cicia krv na domácich (ovce, kozy, dobytok, kone), ale aj na voľne žijúcich (jelene, srnce, muflóny) zvieratách. Vyskytuje sa na južnom Slovensku a južnej Morave. Je významným prenášačom pôvodcu tularémie a z arbovírusov prenáša flavivírusdy kliešťovej ancefalitídy. Na Sibíri vyvoláva omskú hemoragickú horúčku. ''Ornithodorus moubata'' pôvodcu africkej rickettsiózy - ''Spirochaeta duttoni'' ap. Niekt. zložky tela roztočov nachádzajúcich sa v domácom prachu al. potravinách patria k alergénom, kt. vyvolávajú alergické ochorenia, napr. chitínová membrána, vajíčka, výkaly (''Glycophagus domesticus'', ''Tyrophagus casei'' a i.).

|Field=

|Related terms=

|Synonyms=

|Bibliography=

|Context=

|Context source=

|URL=