Termín:Academia Istropolitana: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(3 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené)
Riadok 1: Riadok 1:
 
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=Academia Istropolitana
 
|Name=Academia Istropolitana
|Definition=[Istropolis Bratislava] bratislavská humanistická katolícka univerzita. Bola prvá univezita na území Slovenska, založená Matyášom Korvínom 19. 5. 1465, otvorená r. 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, kt. sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pp. že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. R. 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niekt. profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. r. 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v kt. sa nachádzala A. I., je národnou kultúrnou pamiatkou.
+
|Definition=prvá univerzita na území dnešného Slovenska, existovala v rokoch 1465, resp. 1467 – 1490 v Bratislave, v meste na Dunaji, ako to vyjadruje jej grécky názov
|Localized definitions=
+
|Field=história
|Field=
+
|Bibliography=Historický časopis. Bratislava: Historický ústav SAV, 2009, roč. 57, č. 01.
|Localized fields=
 
|Related terms=
 
|Synonyms=
 
|Bibliography=
 
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=
+
|Comment=Bola prvou univerzitou na území Slovenska, ktorú založil Matej Korvín 19. 5. 1465 a ktorá bola otvorená roku 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, ktorý sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pravdepodobné, že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. Roku 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niektorí profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. roku 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v ktorej sa nachádzala Academia Istropolitana, je národnou kultúrnou pamiatkou.
|Context source=
 
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
+
[[Category:História]]
[[Category:Medicína]]
 

Aktuálna revízia z 10:04, 20. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: história
Definícia: prvá univerzita na území dnešného Slovenska, existovala v rokoch 1465, resp. 1467 – 1490 v Bratislave, v meste na Dunaji, ako to vyjadruje jej grécky názov
Zdroj: Historický časopis. Bratislava: Historický ústav SAV, 2009, roč. 57, č. 01.

Poznámka: Bola prvou univerzitou na území Slovenska, ktorú založil Matej Korvín 19. 5. 1465 a ktorá bola otvorená roku 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, ktorý sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pravdepodobné, že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. Roku 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niektorí profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. roku 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v ktorej sa nachádzala Academia Istropolitana, je národnou kultúrnou pamiatkou.