Termín:antigén: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Presun medzi kategoriami)
 
(8 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=antigén
 
|Name=antigén
|Definition=látka, ktorá je pre organizmus cudzorodá a správa sa ako imunogén, t. j. navodí tvorbu protilátok, ako aj imunitnú odpoveď bunkového typu
+
|Definition=cudzorodá látka, najčastejšie proteínovej, polysacharidovej alebo glykolipidovej povahy, ktorá po vpravení do tkaniva človeka alebo zvieraťa vyvoláva špecifickú imunitnú odpoveď organizmu, t. j. tvorbu [[Term:protilátky|protilátok]], výkonných buniek bunkovej imunity alebo špecifickú imunologickú toleranciu a dokáže špecificky reagovať s produktmi reakcie (protilátkami a bunkami)
|Localized definitions=
+
|Field=lekárska veda, imunológia, očkovanie
|Field=Lekárska veda
+
|Related terms=epitop, imunogén, haptén, tolerogén, superantigén, alergén, antigénnosť
|Localized fields=
+
|Synonyms=Ag
|Related terms=
+
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Synonyms=
+
|Translations={{Translation
|Bibliography=RAJČÁNI, J. – ČIAMPOR, F.: Lekárska virológia, 2006
+
|Language=la
|Translations=
+
|Localized form=antigenum (i, n.)
 +
}}
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=
+
|Context=Aby antigén mohol vyvolať tvorbu protilátok: 1. musí byť cudzorodý, odcudzený, resp. obsahovať niektoré cudzorodé skupiny; 2. musí mať ''M''ᵣ aspoň 10 000 – 15 000; 3. musí byť metabolizovateľný alebo aspoň čiastočne štiepiteľný hydrolytickými enzýmami. Schopnosť vyvolať tvorbu protilátok majú len kompletné antigény (imunogény). Nekompletné antigény (haptény) nemôžu indukovať imunitnú odpoveď, ale s jej produktmi môžu špecificky reagovať. Podľa spôsobu svojho rozpoznávania lymfocymi sú antigény závislé a nezávislé od týmusu.
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
+
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]
[[Category:Medicína (pôvodné termíny)]]
 

Aktuálna revízia z 20:19, 3. marec 2021

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: lekárska veda, imunológia, očkovanie
Definícia: cudzorodá látka, najčastejšie proteínovej, polysacharidovej alebo glykolipidovej povahy, ktorá po vpravení do tkaniva človeka alebo zvieraťa vyvoláva špecifickú imunitnú odpoveď organizmu, t. j. tvorbu protilátok, výkonných buniek bunkovej imunity alebo špecifickú imunologickú toleranciu a dokáže špecificky reagovať s produktmi reakcie (protilátkami a bunkami)
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Aby antigén mohol vyvolať tvorbu protilátok: 1. musí byť cudzorodý, odcudzený, resp. obsahovať niektoré cudzorodé skupiny; 2. musí mať Mᵣ aspoň 10 000 – 15 000; 3. musí byť metabolizovateľný alebo aspoň čiastočne štiepiteľný hydrolytickými enzýmami. Schopnosť vyvolať tvorbu protilátok majú len kompletné antigény (imunogény). Nekompletné antigény (haptény) nemôžu indukovať imunitnú odpoveď, ale s jej produktmi môžu špecificky reagovať. Podľa spôsobu svojho rozpoznávania lymfocymi sú antigény závislé a nezávislé od týmusu.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum: Ag
Príbuzné termíny: epitop, imunogén, haptén, tolerogén, superantigén, alergén, antigénnosť
Cudzojazyčný ekvivalent: la: antigenum (i, n.)