Termín:subfrazéma: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
(Úprava URL) |
||
(Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.) | |||
Riadok 7: | Riadok 7: | ||
|Related terms=minimálne frazémy, synsémantické frazémy, synsémantický komponent frazémy, súslovie | |Related terms=minimálne frazémy, synsémantické frazémy, synsémantický komponent frazémy, súslovie | ||
|Synonyms= | |Synonyms= | ||
− | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
|Translations= | |Translations= | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Subfrazémy tvoria skupinu frazém, ktorých špecifickosť spočíva v tom, že v ich komponentovom zložení vystupujú len pôvodne neplnovýznamové slová. Touto vlastnosťou sa zreteľne vyčleňujú z celého frazeologického fondu slovenčiny. Frazémy, ktoré neobsahujú v svojom komponentovom zložení žiadne pôvodne plnovýznamové slovo, nemôžu byť obrazné, pretože im chýba základ, na ktorom by sa obraznosť budovala. Frazeologizácia týchto spojení nespočíva v prenesenosti významu pôvodného voľného slovného spojenia, ako je to v prípade ostatných skupín frazém, pretože žiadny genetický prototyp nemajú. Frazeologizačný proces tu spočíva v ustálení spojenia dvoch alebo viacerých neplnovýznamových slov, ktoré nadobúda nový význam a väčší alebo menší stupeň expresívnosti. Na druhej strane je pre subfrazémy príznačná vysoká miera ustálenosti. | |Context=Subfrazémy tvoria skupinu frazém, ktorých špecifickosť spočíva v tom, že v ich komponentovom zložení vystupujú len pôvodne neplnovýznamové slová. Touto vlastnosťou sa zreteľne vyčleňujú z celého frazeologického fondu slovenčiny. Frazémy, ktoré neobsahujú v svojom komponentovom zložení žiadne pôvodne plnovýznamové slovo, nemôžu byť obrazné, pretože im chýba základ, na ktorom by sa obraznosť budovala. Frazeologizácia týchto spojení nespočíva v prenesenosti významu pôvodného voľného slovného spojenia, ako je to v prípade ostatných skupín frazém, pretože žiadny genetický prototyp nemajú. Frazeologizačný proces tu spočíva v ustálení spojenia dvoch alebo viacerých neplnovýznamových slov, ktoré nadobúda nový význam a väčší alebo menší stupeň expresívnosti. Na druhej strane je pre subfrazémy príznačná vysoká miera ustálenosti. | ||
|Context source=Jankovičová, M.: Subfrazémy v slovenčine a ich uplatňovanie v texte. In: Frazeologické štúdie III. Ed. J. Mlacek, P. Ďurčo. Bratislava: Stimul 2003. s. 61-76. | |Context source=Jankovičová, M.: Subfrazémy v slovenčine a ich uplatňovanie v texte. In: Frazeologické štúdie III. Ed. J. Mlacek, P. Ďurčo. Bratislava: Stimul 2003. s. 61-76. | ||
− | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov |
Aktuálna revízia z 16:50, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | druh frazém s nesyntagmatickou stavbou, ktorý sa od minimálnej frazémy odlišuje svojím zložením, kedže v jeho stavbe nie je ani jedno pôvodne plnovýznamové slovo, aj svojou funkciou, pretože má na rozdiel od minimálnej frazémy špecifickú výpovednú platnosť |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
Kontext: | Subfrazémy tvoria skupinu frazém, ktorých špecifickosť spočíva v tom, že v ich komponentovom zložení vystupujú len pôvodne neplnovýznamové slová. Touto vlastnosťou sa zreteľne vyčleňujú z celého frazeologického fondu slovenčiny. Frazémy, ktoré neobsahujú v svojom komponentovom zložení žiadne pôvodne plnovýznamové slovo, nemôžu byť obrazné, pretože im chýba základ, na ktorom by sa obraznosť budovala. Frazeologizácia týchto spojení nespočíva v prenesenosti významu pôvodného voľného slovného spojenia, ako je to v prípade ostatných skupín frazém, pretože žiadny genetický prototyp nemajú. Frazeologizačný proces tu spočíva v ustálení spojenia dvoch alebo viacerých neplnovýznamových slov, ktoré nadobúda nový význam a väčší alebo menší stupeň expresívnosti. Na druhej strane je pre subfrazémy príznačná vysoká miera ustálenosti. |
Zdroj kontextu: | Jankovičová, M.: Subfrazémy v slovenčine a ich uplatňovanie v texte. In: Frazeologické štúdie III. Ed. J. Mlacek, P. Ďurčo. Bratislava: Stimul 2003. s. 61-76. |
Príbuzné termíny: | minimálne frazémy, synsémantické frazémy, synsémantický komponent frazémy, súslovie |
Poznámka: | S ohľadom na to, že je to jednotka ešte užšia ako minimálna frazéma, navrhol sa na pomenovanie takýchto jednotiek názov subfrazéma, napr. že či, len aby, veď hej. |
URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |