Termín:Ja: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (6 medziľahlých úprav od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=Ja | |Name=Ja | ||
| − | | | + | |Definition=označenie pre subjekt, ktorý si uvedomuje obsahy svojho myslenia a konania a pokladá ich za svoje vlastné |
|Field=filozofia | |Field=filozofia | ||
| − | |||
|Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | |Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | ||
| − | |Context=Descartes síce objavil ego sum, ego existo ako neotrasiteľné východisko novovekého filozofovania, ale až na pôde nemeckého transcendentálneho idealizmu sa môže objaviť skutočné Ja ako subjekt. | + | |Translations={{Translation |
| − | |Context source=Ješič, M.: Heidegger, Descartes a metafyzika subjektivity. In: Filozofia, roč. 65, č. 2, 2010, s. 130 | + | |Language=en |
| − | | | + | |Localized form=self |
| − | + | }} | |
| − | + | |Acceptability=Odporúčaný | |
| − | + | |Context=Descartes síce objavil ego sum, ego existo ako neotrasiteľné východisko novovekého filozofovania, ale až na pôde nemeckého transcendentálneho idealizmu sa môže objaviť skutočné Ja ako subjekt. | |
| + | |Context source=Ješič, M.: Heidegger, Descartes a metafyzika subjektivity. In: Filozofia, roč. 65, č. 2, 2010, s. 130 – 138. | ||
| + | |URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Ja | ||
|Comment=Descartes urobil z istoty vlastného Ja východisko svojej filozofie a charakterizoval ho ako duchovnú substanciu určenú schopnosťou myslieť. Fichte z Ja vyvodil všetky obsahy vonkajšej skutočnosti, ktorú označoval ako Neja. Existencializmus začlenil Ja do problematiky ľudskej existencie. Personalizmus skúma vzťahy medzi Ja a Ty. Freudova psychoanalýza a niektoré štrukturalistické teórie spochybnili jednotu Ja poukázaním na nevedomé obsahy v myslení a konaní. | |Comment=Descartes urobil z istoty vlastného Ja východisko svojej filozofie a charakterizoval ho ako duchovnú substanciu určenú schopnosťou myslieť. Fichte z Ja vyvodil všetky obsahy vonkajšej skutočnosti, ktorú označoval ako Neja. Existencializmus začlenil Ja do problematiky ľudskej existencie. Personalizmus skúma vzťahy medzi Ja a Ty. Freudova psychoanalýza a niektoré štrukturalistické teórie spochybnili jednotu Ja poukázaním na nevedomé obsahy v myslení a konaní. | ||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | [[Kategória: | + | [[Kategória:Filozofia]] |
[[Kategória:Systematická filozofia]] | [[Kategória:Systematická filozofia]] | ||
Aktuálna revízia z 16:53, 1. jún 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | filozofia |
| Definícia: | označenie pre subjekt, ktorý si uvedomuje obsahy svojho myslenia a konania a pokladá ich za svoje vlastné |
| Zdroj: | Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. |
| Kontext: | Descartes síce objavil ego sum, ego existo ako neotrasiteľné východisko novovekého filozofovania, ale až na pôde nemeckého transcendentálneho idealizmu sa môže objaviť skutočné Ja ako subjekt. |
| Zdroj kontextu: | Ješič, M.: Heidegger, Descartes a metafyzika subjektivity. In: Filozofia, roč. 65, č. 2, 2010, s. 130 – 138. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: self |
| Poznámka: | Descartes urobil z istoty vlastného Ja východisko svojej filozofie a charakterizoval ho ako duchovnú substanciu určenú schopnosťou myslieť. Fichte z Ja vyvodil všetky obsahy vonkajšej skutočnosti, ktorú označoval ako Neja. Existencializmus začlenil Ja do problematiky ľudskej existencie. Personalizmus skúma vzťahy medzi Ja a Ty. Freudova psychoanalýza a niektoré štrukturalistické teórie spochybnili jednotu Ja poukázaním na nevedomé obsahy v myslení a konaní. |
| URL: | https://sk.wikipedia.org/wiki/Ja |
