Termín:ústava: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=základný zákon [[Term:štát|štátu]] najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu | |Definition=základný zákon [[Term:štát|štátu]] najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu | ||
|Field=právo, ústavné právo | |Field=právo, ústavné právo | ||
| − | |Related terms=Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok | + | |Related terms=ústavný súd, Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie, ľudské práva, prezident, vláda Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky, referendum |
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=cs | |Language=cs | ||
|Localized form=ústava | |Localized form=ústava | ||
| − | }} | + | }}{{Translation |
| − | {{Translation | ||
|Language=uk | |Language=uk | ||
|Localized form=конституція | |Localized form=конституція | ||
| − | }} | + | }}{{Translation |
| − | {{Translation | ||
|Language=ru | |Language=ru | ||
|Localized form=конституция | |Localized form=конституция | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Legislatívny | |Acceptability=Legislatívny | ||
| − | |Comment=''Ústavu'' tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi | + | |Context=Ústava je významným prameňom trestného práva procesného. V Ústave SR sú ustanovenia o nezávislosti súdnej moci, o nezávislosti a nestrannosti sudcov, o ich viazanosti zákonom, o rovnosti účastníkov súdneho konania, ústnosti a verejnosti súdneho konania, o práve na obhajobu a o práve používať v súdnom konaní materinský jazyk. |
| + | |Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022. | ||
| + | |Comment=''Ústavu'' tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. ''Ústava'' plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. ''Ústava'' sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR [[Term:Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavným súdom SR]]. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
[[Category:Právo]] | [[Category:Právo]] | ||
Aktuálna revízia z 22:35, 11. november 2024
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo, ústavné právo |
| Definícia: | základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Ústava je významným prameňom trestného práva procesného. V Ústave SR sú ustanovenia o nezávislosti súdnej moci, o nezávislosti a nestrannosti sudcov, o ich viazanosti zákonom, o rovnosti účastníkov súdneho konania, ústnosti a verejnosti súdneho konania, o práve na obhajobu a o práve používať v súdnom konaní materinský jazyk. |
| Zdroj kontextu: | Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022. |
| Príbuzné termíny: | ústavný súd, Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie, ľudské práva, prezident, vláda Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky, referendum |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: ústava, uk: конституція, ru: конституция |
| Poznámka: | Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom SR. |
