Termín:ústava: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
 
(12 medziľahlých úprav od 4 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=ústava
 
|Name=ústava
−
|Definition=základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu
+
|Definition=základný zákon [[Term:štát|štátu]] najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu
−
|Localized definitions=
+
|Field=právo, ústavné právo
−
|Field=verejné právo
+
|Related terms=ústavný súd, Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie, ľudské práva, prezident, vláda Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky, referendum
−
|Localized fields=
+
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
−
|Related terms=ústavný súd
+
|Translations={{Translation
−
|Synonyms=
+
|Language=cs
−
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007
+
|Localized form=ústava
−
|Translations={{Translation|Language=sk|Localized form=ústava}}
+
}}{{Translation
 +
|Language=uk
 +
|Localized form=конституція
 +
}}{{Translation
 +
|Language=ru
 +
|Localized form=конституция
 +
}}
 
|Acceptability=Legislatívny
 
|Acceptability=Legislatívny
−
|Context=
+
|Context=Ústava je významným prameňom trestného práva procesného. V Ústave SR sú ustanovenia o nezávislosti súdnej moci, o nezávislosti a nestrannosti sudcov, o ich viazanosti zákonom, o rovnosti účastníkov súdneho konania, ústnosti a verejnosti súdneho konania, o práve na obhajobu a o práve používať v súdnom konaní materinský jazyk.
−
|Context source=
+
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
−
|URL=http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1013
+
|Comment=''Ústavu'' tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. ''Ústava'' plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. ''Ústava'' sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR [[Term:Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavným súdom SR]].
−
|Localized URLs=
 
−
|Approved=
 
−
|Comment=Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom „ústava“ sa stretáme už v starom Grécku, i keď ešte nejde o ústavu v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Moderné ústavy sú prijímané v 18. storočí. Medzi prvé písané ústavy patrila Ústava Virgínie z roku 1776, poľská a francúzska ústava z roku 1791, či doteraz platná Ústava USA z roku 1787. V iných štátoch sa môžeme stretnúť aj s iným označením ako ústava, napr. Základný zákon SRN. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom. (54897)
 
 
}}
 
}}
−
 
+
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
−
 
+
[[Category:Právo]]
−
 
 
−
[[Category:Právo_cs]]
 

Aktuálna revízia z 22:35, 11. november 2024

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, ústavné právo
Definícia: základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
Kontext: Ústava je významným prameňom trestného práva procesného. V Ústave SR sú ustanovenia o nezávislosti súdnej moci, o nezávislosti a nestrannosti sudcov, o ich viazanosti zákonom, o rovnosti účastníkov súdneho konania, ústnosti a verejnosti súdneho konania, o práve na obhajobu a o práve používať v súdnom konaní materinský jazyk.
Zdroj kontextu: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
Príbuzné termíny: ústavný súd, Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie, ľudské práva, prezident, vláda Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky, referendum
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: ústava, uk: конституція, ru: конституция
Poznámka: Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom SR.
Zdroj: „http://terminologickyportal.sk/index.php?title=Termín:ústava&oldid=417074“