Termín:prokuratúra: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(2 medziľahlé úpravy od jedného ďalšieho používateľa nie sú zobrazené)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=prokuratúra
 
|Name=prokuratúra
|Definition=orgán výkonnej moci sui generis, orgán ochrany práva
+
|Definition=osobitný ústavný orgán právnej ochrany sui generis, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu
 
|Field=právo, trestné právo, verejné právo, verejná správa
 
|Field=právo, trestné právo, verejné právo, verejná správa
 
|Related terms=Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, prokurátor, generálny prokurátor, vyšetrovanie, trestné konanie, prípravné konanie
 
|Related terms=Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, prokurátor, generálny prokurátor, vyšetrovanie, trestné konanie, prípravné konanie
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
+
|Bibliography=PODĽA:
 +
§ 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,
 +
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 105/2011 zo  7. mája 2014.
 
|Acceptability=Legislatívny
 
|Acceptability=Legislatívny
|Comment=Jeho právomoci a kompetencie určuje ústavný systém štátu, v demokratických štátoch plní najmä funkciu štátneho žalobcu.
+
|Context=Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
 +
|Context source=§ 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
 +
|Comment=Právne postavenie prokuratúry v právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra súčasťou výkonnej moci a je podriadená výkonnej moci, resp. výrazný vplyv na jej činnosť má minister spravodlivosti, až po modely, kde má prokuratúra samostatné postavenie. Ústava SR neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci (v rámci šiestej hlavy), ale priznáva jej postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne ako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy).
 +
(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023)
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 +
[[Category:Právo]]

Aktuálna revízia z 09:32, 23. máj 2024

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, trestné právo, verejné právo, verejná správa
Definícia: osobitný ústavný orgán právnej ochrany sui generis, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu
Zdroj: PODĽA:

§ 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 105/2011 zo 7. mája 2014.


Kontext: Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Zdroj kontextu: § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Príbuzné termíny: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, prokurátor, generálny prokurátor, vyšetrovanie, trestné konanie, prípravné konanie
Poznámka: Právne postavenie prokuratúry v právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra súčasťou výkonnej moci a je podriadená výkonnej moci, resp. výrazný vplyv na jej činnosť má minister spravodlivosti, až po modely, kde má prokuratúra samostatné postavenie. Ústava SR neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci (v rámci šiestej hlavy), ale priznáva jej postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne ako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy).

(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023)