Termín:znalecké dokazovanie vo vyšetrovaní: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
|Name=znalecké dokazovanie
+
|Name=znalecké dokazovanie vo vyšetrovaní
|Definition=druh dokazovania, ktoré sa uskutočňuje v príslušnom konaní, ak sú na objasnenie dôležitej skutočnosti pre dané konanie potrebné odborné znalosti
+
|Definition=postup, ktorého význam závisí od vnútornej jednoty, skĺbenosti argumentov, presvedčivosti a logiky vypracovaného znaleckého posudku, od preveriteľnosti metód, ktorými znalec dospel k svojim záverom, od odôvodnenia záverov, od ich súladu s ostatnými dôkazmi v trestnej veci
|Field=právo, súdnictvo, trestné právo, správne právo, občianske právo
+
|Field=súdnictvo
|Related terms=dokazovanie, znalec, znalecký posudok, znalečné, trestné konanie, správne konanie
+
|Related terms=dokazovanie, znalec, znalecký posudok
|Bibliography=PODĽA: § 207 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).
+
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
PODĽA: § 36 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok).
 
PODĽA: § 141 a 142 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
+
|Comment=Orgán činný v trestnom konaní a súd nie je bezpodmienečne viazaný znaleckým posudkom a hodnotí ho ako každý iný dôkaz.
|Context source=§ 207 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).
 
|Comment=Znalecké dokazovanie spravidla nastupuje až vtedy, keď nie je možné dosiahnuť požadovaný výsledok jednoduchším spôsobom, napr. odborným vyjadrením. Znalecké dokazovanie spravidla realizujú znalci zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedených Ministersvom spravodlivosti SR v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znaleckú činnosť môžu vykonávať aj osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale sú za znalca ustanovené ad hoc, po splnení podmienok uvedených v § 15 ciovaného zákona, pričom tieto osoby môžu znaleckú činnosť vykonávať len pre súd alebo iný orgán verejnej moci.
 
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Verzia zo dňa a času 10:42, 7. júl 2023

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: súdnictvo
Definícia: postup, ktorého význam závisí od vnútornej jednoty, skĺbenosti argumentov, presvedčivosti a logiky vypracovaného znaleckého posudku, od preveriteľnosti metód, ktorými znalec dospel k svojim záverom, od odôvodnenia záverov, od ich súladu s ostatnými dôkazmi v trestnej veci
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Príbuzné termíny: dokazovanie, znalec, znalecký posudok
Poznámka: Orgán činný v trestnom konaní a súd nie je bezpodmienečne viazaný znaleckým posudkom a hodnotí ho ako každý iný dôkaz.