Termín:duševná choroba: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(3 medziľahlé úpravy od 3 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=duševná choroba | |Name=duševná choroba | ||
− | |Definition= | + | |Definition=klinicky závažný behaviorálny alebo psychologický syndróm alebo vzorec správania, ktorý sa vyskytne u jednotlivca a ktorý sa spája s bezprostrednou úzkosťou či bolesťou alebo neschopnosťou v nejakej oblasti alebo s výrazne zvýšeným rizikom smrti, bolesti či neschopnosti |
− | + | |Field=lekárska diagnóza, ochorenie, choroba | |
− | |Field= | + | |Related terms=duševné zdravie, duševná hygiena |
− | + | |Synonyms=morbus mentalis, mentálna choroba | |
− | |Related terms= | + | |Bibliography=PODĽA: https://www.btb.termiumplus.gc.ca/. |
− | |Synonyms= | + | |Translations={{Translation |
− | |Bibliography= | + | |Language=la |
− | |Translations= | + | |Localized form=morbus (i, m.) mentalis |
+ | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | |Context=V porovnaní s inými poruchami zdravia je lekár pri stanovení duševnej choroby v ťažšej situácii. Hlavným zdrojom informácií pri diagnóze duševných porúch sú subjektívne údaje chorého, jeho správanie a informácie z okolia chorého. | + | |Context=Definícia duševnej choroby vychádza z definície zdravia ako telesnej, duševnej a sociálnej pohody a pojmov štatistickej a ideálnej normy (pritom prvá zodpovedá priemeru, druhá ideálu hodnoty, ktorý dosahuje normálny človek). Z toho vyplývajú aj rozmanité definície d. ch. Ako choroba sa označuje len individuálne poškodenie zdravia. Je to subjektívny pocit choroby. Iba postihnutý určuje, či jeho zdravie je obmedzené individuálne alebo "inštitucionálne", t. j. spoločnosťou, resp. prekážkami utvorenými spoločnosťou. |
− | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |
− | + | |Comment=V porovnaní s inými poruchami zdravia je lekár pri stanovení duševnej choroby v ťažšej situácii. Hlavným zdrojom informácií pri diagnóze duševných porúch sú subjektívne údaje chorého, jeho správanie a informácie z okolia chorého. | |
− | |||
− | |||
− | |||
}} | }} | ||
− | + | [[Category:Medicína]] | |
− | |||
− | |||
− | [[Category: |
Aktuálna revízia z 21:40, 15. jún 2021
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska diagnóza, ochorenie, choroba |
Definícia: | klinicky závažný behaviorálny alebo psychologický syndróm alebo vzorec správania, ktorý sa vyskytne u jednotlivca a ktorý sa spája s bezprostrednou úzkosťou či bolesťou alebo neschopnosťou v nejakej oblasti alebo s výrazne zvýšeným rizikom smrti, bolesti či neschopnosti |
Zdroj: | PODĽA: https://www.btb.termiumplus.gc.ca/. |
Kontext: | Definícia duševnej choroby vychádza z definície zdravia ako telesnej, duševnej a sociálnej pohody a pojmov štatistickej a ideálnej normy (pritom prvá zodpovedá priemeru, druhá ideálu hodnoty, ktorý dosahuje normálny človek). Z toho vyplývajú aj rozmanité definície d. ch. Ako choroba sa označuje len individuálne poškodenie zdravia. Je to subjektívny pocit choroby. Iba postihnutý určuje, či jeho zdravie je obmedzené individuálne alebo "inštitucionálne", t. j. spoločnosťou, resp. prekážkami utvorenými spoločnosťou. |
Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Synonymum: | morbus mentalis, mentálna choroba |
Príbuzné termíny: | duševné zdravie, duševná hygiena |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: morbus (i, m.) mentalis |
Poznámka: | V porovnaní s inými poruchami zdravia je lekár pri stanovení duševnej choroby v ťažšej situácii. Hlavným zdrojom informácií pri diagnóze duševných porúch sú subjektívne údaje chorého, jeho správanie a informácie z okolia chorého. |