Termín:patológia³: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=x |Definition=x |Field=x }}“) |
(oprava v definícii, opravy v poznámke) |
||
| (Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
| − | |Name= | + | |Name=patológia³ |
| − | |Definition= | + | |Definition=v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patologickú anatómiu a imunológiu |
| − | |Field= | + | |Field=lekárska veda |
| + | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| + | |Translations={{Translation | ||
| + | |Language=la | ||
| + | |Localized form=pathologia (ae, f.) | ||
}} | }} | ||
| + | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| + | |Comment=Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klinickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní teórie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20. storočia sa patológia postupne stáva dynamickejším odborom, zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní. | ||
| + | }} | ||
| + | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Aktuálna revízia z 17:42, 7. máj 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda |
| Definícia: | v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patologickú anatómiu a imunológiu |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: pathologia (ae, f.) |
| Poznámka: | Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klinickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní teórie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20. storočia sa patológia postupne stáva dynamickejším odborom, zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní. |
