Termín:koronavírusy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=x |Definition=x |Field=x }}“) |
(oprava v poznámke) |
||
(2 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
− | |Name= | + | |Name=koronavírusy |
− | |Definition= | + | |Definition=čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov – pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm |
− | |Field= | + | |Field=biológia, mikroorganizmus |
+ | |Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
+ | |Translations={{Translation | ||
+ | |Language=en | ||
+ | |Localized form=coronaviruses | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=la | ||
+ | |Localized form=coronaviridae (f, pl.) | ||
}} | }} | ||
+ | |Acceptability=Odporúčaný | ||
+ | |Context=Koronavírusy sa izolovali z dýchacích ciest a elektrónovoopticky sú pozorované v stolici pri gastroenteritídach. V izolovanom stave sú infekčné. Čeľaď zahrňuje 11 druhov, ktoré väčšinou patria k zvieracím patogénom. Ľudské koronavírusy vyvolávajú najmä katary horných dýchacích ciest. Vyskytujú sa v rôznych živočíšnych druhoch, napr. vtákoch (vírus vtáčej infekčnej bronchitídy), ošípaných (vírus transmisívnej gastroenteritídy). Voči infekcii ľudskými koronavírusmi je vnímavý len človek. Na rozdiel od zvieracích kmeňov, ktoré sa dobre množia v rôznych systémoch in vitro, je izolácia ľudských koronavírusov ťažká. Záchyt sa darí na bunkách embryonálnej obličky alebo čreva, príp. orgánových kultúrach z ľudskej embryonálnej trachey. | ||
+ | Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom. | ||
+ | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
+ | |Comment=Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (''M''ᵣ 6.106). | ||
+ | }} | ||
+ | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] |
Aktuálna revízia z 15:39, 25. apríl 2021
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | biológia, mikroorganizmus |
Definícia: | čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov – pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm |
Zdroj: | PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Kontext: | Koronavírusy sa izolovali z dýchacích ciest a elektrónovoopticky sú pozorované v stolici pri gastroenteritídach. V izolovanom stave sú infekčné. Čeľaď zahrňuje 11 druhov, ktoré väčšinou patria k zvieracím patogénom. Ľudské koronavírusy vyvolávajú najmä katary horných dýchacích ciest. Vyskytujú sa v rôznych živočíšnych druhoch, napr. vtákoch (vírus vtáčej infekčnej bronchitídy), ošípaných (vírus transmisívnej gastroenteritídy). Voči infekcii ľudskými koronavírusmi je vnímavý len človek. Na rozdiel od zvieracích kmeňov, ktoré sa dobre množia v rôznych systémoch in vitro, je izolácia ľudských koronavírusov ťažká. Záchyt sa darí na bunkách embryonálnej obličky alebo čreva, príp. orgánových kultúrach z ľudskej embryonálnej trachey.
Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom. |
Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | en: coronaviruses, la: coronaviridae (f, pl.) |
Poznámka: | Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (Mᵣ 6.106). |