Termín:aktívna imunizácia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=aktívna imunizácia |Definition=x |Field=x }} Category:Epidemiológia a imunológia“) |
(doplnenie definície, odstránenie vety v kontexte, zmena v poznámke) |
||
(4 medziľahlé úpravy od 3 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=aktívna imunizácia | |Name=aktívna imunizácia | ||
− | |Definition= | + | |Definition=zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním [[Term:vakcína|vakcín]] alebo počas prekonávania infekčného ochorenia |
− | |Field= | + | |Field=lekárska veda, imunológia, očkovanie |
+ | |Related terms=očkovanie, vakcinácia, imunizácia, pasívna imunizácia | ||
+ | |Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
+ | |Translations={{Translation | ||
+ | |Language=la | ||
+ | |Localized form=immunisatio (onis, f.) activa | ||
+ | }} | ||
+ | |Acceptability=Odporúčaný | ||
+ | |Context=Pri aktívnej imunizácii môže ísť: 1. o umelo vyvolané zmiernenie ochorenia vpravením pôvodcov ochorenia schopných rozmnožovať sa, ale znížene virulentných, resp. očkovacej látky s cieľom vyvolať imunitu voči príslušnému ochoreniu; 2. o parenterálne vpravenie baktériového alebo vírusového antigénu, kt. po určitom čase vyvolajú tvorbu protilátok a dlhodobú imunitu voči danej infekcii; 3. o lokálne (orálne, nazálne, kutánne, inhalačné) vpravenie živých choroboplodných zárodkov schopných rozmnožovať sa alebo mikróbiových antigénov s cieľom vyvolať lokálnu imunitu na slizniciach tvorbou sekrečných protilátok a zvýšením aktivity makrofágov; 4. o inj. toxoidov (anatoxínov, inaktivovaných baktériových toxínov) s cieľom vyvolať tvorbu antitoxických protilátok, neutralizovať utvorené toxíny alebo vyvolať imunitu proti príslušnému ochoreniu. | ||
+ | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
+ | |Comment=Organizmus si sám tvorí protilátky a výkonné bunky. Pri aktívnej imunizácii nastupuje ochranný efekt neskôr, ale je dlhodobejší v porovnaní s pasívnou imunizáciou. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] |
Aktuálna revízia z 15:24, 5. marec 2021
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska veda, imunológia, očkovanie |
Definícia: | zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním vakcín alebo počas prekonávania infekčného ochorenia |
Zdroj: | PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Kontext: | Pri aktívnej imunizácii môže ísť: 1. o umelo vyvolané zmiernenie ochorenia vpravením pôvodcov ochorenia schopných rozmnožovať sa, ale znížene virulentných, resp. očkovacej látky s cieľom vyvolať imunitu voči príslušnému ochoreniu; 2. o parenterálne vpravenie baktériového alebo vírusového antigénu, kt. po určitom čase vyvolajú tvorbu protilátok a dlhodobú imunitu voči danej infekcii; 3. o lokálne (orálne, nazálne, kutánne, inhalačné) vpravenie živých choroboplodných zárodkov schopných rozmnožovať sa alebo mikróbiových antigénov s cieľom vyvolať lokálnu imunitu na slizniciach tvorbou sekrečných protilátok a zvýšením aktivity makrofágov; 4. o inj. toxoidov (anatoxínov, inaktivovaných baktériových toxínov) s cieľom vyvolať tvorbu antitoxických protilátok, neutralizovať utvorené toxíny alebo vyvolať imunitu proti príslušnému ochoreniu. |
Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Príbuzné termíny: | očkovanie, vakcinácia, imunizácia, pasívna imunizácia |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: immunisatio (onis, f.) activa |
Poznámka: | Organizmus si sám tvorí protilátky a výkonné bunky. Pri aktívnej imunizácii nastupuje ochranný efekt neskôr, ale je dlhodobejší v porovnaní s pasívnou imunizáciou. |