Termín:exokrinné žľazy: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená)
Riadok 2: Riadok 2:
 
|Name=žľaza
 
|Name=žľaza
 
|Definition=žľazy s vonkajším vylučovaním, odovzdávajú svoje sekréty (exkréty) prostredníctvom vývodov na povrch tela alebo sliznice (slinné žľazy, pankreas, pečeň, potné žľazy a i.)
 
|Definition=žľazy s vonkajším vylučovaním, odovzdávajú svoje sekréty (exkréty) prostredníctvom vývodov na povrch tela alebo sliznice (slinné žľazy, pankreas, pečeň, potné žľazy a i.)
|Field=lekárska veda
+
|Field=Lekárska veda, anatómia
 
|Related terms=žľaza, endokrinné žľazy
 
|Related terms=žľaza, endokrinné žľazy
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Podľa chem. zloženia sú hlienovité (mucinózne), bielkovinové (serózne) a tukovité žľazy. Povaha sekrétu závisí od lokalizácie a vyústenia žľzy. Ak vyúsťuje na suchý povrch (napr. na kožu), má sekrét tukovitý charakter, ak vyúsťuje na vlhký povrch (sliznica), má hustý, hlienovitý charakter, kt. podmieňuje hladkosť sliznice a chráni ju pred vysychaním. Podľa histol. štruktúry sa delia na jednoduché, rozvetvené alebo zložené, podľa usporiadania vlastných žľazových buniek na tubulárne, alveolárne atubuloalveolárne žľazy; zložitejšie žľazy majú vývod (ductus), kt. môže byť taktiež jednoduchý alebo rozvetvený.
+
|Context=Podľa chem. zloženia sú hlienovité (mucinózne), bielkovinové (serózne) a tukovité žľazy. Povaha sekrétu závisí od lokalizácie a vyústenia žľazy. Ak vyúsťuje na suchý povrch (napr. na kožu), má sekrét tukovitý charakter, ak vyúsťuje na vlhký povrch (sliznica), má hustý, hlienovitý charakter, kt. podmieňuje hladkosť sliznice a chráni ju pred vysychaním. Podľa histol. štruktúry sa delia na jednoduché, rozvetvené alebo zložené, podľa usporiadania vlastných žľazových buniek na tubulárne, alveolárne atubuloalveolárne žľazy; zložitejšie žľazy majú vývod (ductus), kt. môže byť taktiež jednoduchý alebo rozvetvený.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 13:27, 21. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: Lekárska veda, anatómia
Definícia: žľazy s vonkajším vylučovaním, odovzdávajú svoje sekréty (exkréty) prostredníctvom vývodov na povrch tela alebo sliznice (slinné žľazy, pankreas, pečeň, potné žľazy a i.)
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Podľa chem. zloženia sú hlienovité (mucinózne), bielkovinové (serózne) a tukovité žľazy. Povaha sekrétu závisí od lokalizácie a vyústenia žľazy. Ak vyúsťuje na suchý povrch (napr. na kožu), má sekrét tukovitý charakter, ak vyúsťuje na vlhký povrch (sliznica), má hustý, hlienovitý charakter, kt. podmieňuje hladkosť sliznice a chráni ju pred vysychaním. Podľa histol. štruktúry sa delia na jednoduché, rozvetvené alebo zložené, podľa usporiadania vlastných žľazových buniek na tubulárne, alveolárne atubuloalveolárne žľazy; zložitejšie žľazy majú vývod (ductus), kt. môže byť taktiež jednoduchý alebo rozvetvený.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny: žľaza, endokrinné žľazy