Termín:Černoboh: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=Černoboh | |Name=Černoboh | ||
|Definition=boh zla a nešťastia v polabsko-pobaltskom okruhu | |Definition=boh zla a nešťastia v polabsko-pobaltskom okruhu | ||
− | + | |Field=história, náboženstvo, entografia | |
− | |Field=história | ||
− | |||
|Related terms=Triglav, Svantovít, Porevít, Rugievít, Porenut, Pripelaga | |Related terms=Triglav, Svantovít, Porevít, Rugievít, Porenut, Pripelaga | ||
− | + | |Bibliography=PODĽA: Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha: Libri 2000. | |
− | |Bibliography=PODĽA Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha: Libri 2000 | ||
− | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Černoboh sa spomína pri opisoch veľkých hostín. Predpokladá sa, že jestvovali dve božstvá: "dobrý" Belboh, a "zlý" Černoboh. Zmieňuje sa o ňom kňaz Helmold, ktorý v rokoch 1155 - 1156 sprevádzal svojho učiteľa biskupa Gerolda z Oldenburgu na misijnej ceste do slovanskej Vagrie. | |Context=Černoboh sa spomína pri opisoch veľkých hostín. Predpokladá sa, že jestvovali dve božstvá: "dobrý" Belboh, a "zlý" Černoboh. Zmieňuje sa o ňom kňaz Helmold, ktorý v rokoch 1155 - 1156 sprevádzal svojho učiteľa biskupa Gerolda z Oldenburgu na misijnej ceste do slovanskej Vagrie. | ||
− | |Context source=Hudec, I.: Báje a mýty starých Slovanov. Bratislava: Slovart 1994 | + | |Context source=Hudec, I.: Báje a mýty starých Slovanov. Bratislava: Slovart 1994. |
− | |||
− | |||
− | |||
|Comment=Taktiež je možné, že Černoboh bol až neskorou súčasťou panteónu pobaltských Slovanov, ovplyvnených v časoch nastupujúceho kresťanstva. Pamiatky na Černoboha sa dochovali len v podobe niekoľkých miestnych označení. Náznaky jeho mena nesie napr. hora v Sliezsku, či hrady Cernohradus a Belegradus v Istrii. | |Comment=Taktiež je možné, že Černoboh bol až neskorou súčasťou panteónu pobaltských Slovanov, ovplyvnených v časoch nastupujúceho kresťanstva. Pamiatky na Černoboha sa dochovali len v podobe niekoľkých miestnych označení. Náznaky jeho mena nesie napr. hora v Sliezsku, či hrady Cernohradus a Belegradus v Istrii. | ||
}} | }} | ||
− | |||
− | |||
− | |||
[[Category:História]] | [[Category:História]] |
Aktuálna revízia z 10:38, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | história, náboženstvo, entografia |
Definícia: | boh zla a nešťastia v polabsko-pobaltskom okruhu |
Zdroj: | PODĽA: Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha: Libri 2000. |
Kontext: | Černoboh sa spomína pri opisoch veľkých hostín. Predpokladá sa, že jestvovali dve božstvá: "dobrý" Belboh, a "zlý" Černoboh. Zmieňuje sa o ňom kňaz Helmold, ktorý v rokoch 1155 - 1156 sprevádzal svojho učiteľa biskupa Gerolda z Oldenburgu na misijnej ceste do slovanskej Vagrie. |
Zdroj kontextu: | Hudec, I.: Báje a mýty starých Slovanov. Bratislava: Slovart 1994. |
Príbuzné termíny: | Triglav, Svantovít, Porevít, Rugievít, Porenut, Pripelaga |
Poznámka: | Taktiež je možné, že Černoboh bol až neskorou súčasťou panteónu pobaltských Slovanov, ovplyvnených v časoch nastupujúceho kresťanstva. Pamiatky na Černoboha sa dochovali len v podobe niekoľkých miestnych označení. Náznaky jeho mena nesie napr. hora v Sliezsku, či hrady Cernohradus a Belegradus v Istrii. |