Termín:porekadlo: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Úprava URL) |
|||
| (Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.) | |||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
|Field=lingvistika | |Field=lingvistika | ||
|Related terms=parémie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové zapojenie frazémy do kontextu, dištančné zapojenie frazémy do kontextu, príslovie, povrávka | |Related terms=parémie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové zapojenie frazémy do kontextu, dištančné zapojenie frazémy do kontextu, príslovie, povrávka | ||
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=en | |Language=en | ||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
|Context=Zostavovateľ konštatuje blízkosť príslovia a porekadla na významovej, myšlienkovej rovine a zasa ich pomerne zreteľné rozlišovanie na formálnej rovine... Ako ukazuje prvý uvedený príklad (''Muchy lapá, voly púšťa''), Záturecký si zreteľne uvedomoval nielen formálne, ale aj základné významové rozdiely medzi príslovím a porekadlom. Pripúšťa zovšeobecnenú, teda vlastne príslovnú platnosť uvedenej jednotky, ale v prvom rade vidí jej konkrétnu výpovednú hodnotu, a teda platnosť porekadla, veď práve na tomto pozadí konštatuje aj transponovanú funkciu príslovia. Dôležitá je pritom aj skutočnosť, že táto jednotka má v obidvoch "čítaniach" platnosť výroku, že je to teda v každom prípade parémia. | |Context=Zostavovateľ konštatuje blízkosť príslovia a porekadla na významovej, myšlienkovej rovine a zasa ich pomerne zreteľné rozlišovanie na formálnej rovine... Ako ukazuje prvý uvedený príklad (''Muchy lapá, voly púšťa''), Záturecký si zreteľne uvedomoval nielen formálne, ale aj základné významové rozdiely medzi príslovím a porekadlom. Pripúšťa zovšeobecnenú, teda vlastne príslovnú platnosť uvedenej jednotky, ale v prvom rade vidí jej konkrétnu výpovednú hodnotu, a teda platnosť porekadla, veď práve na tomto pozadí konštatuje aj transponovanú funkciu príslovia. Dôležitá je pritom aj skutočnosť, že táto jednotka má v obidvoch "čítaniach" platnosť výroku, že je to teda v každom prípade parémia. | ||
|Context source=Mlacek, J.: Príspevky k jazykovej charakteristike Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví A. P. Zátureckého. In: Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s. | |Context source=Mlacek, J.: Príspevky k jazykovej charakteristike Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví A. P. Zátureckého. In: Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s. | ||
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
|Comment=Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo ''Vysoko hľadel, spadol do jamy'' vyjadruje predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie"). V niektorých starších neterminologizovaných postupoch sa týmto termínom označovali všetky parémie. | |Comment=Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo ''Vysoko hľadel, spadol do jamy'' vyjadruje predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie"). V niektorých starších neterminologizovaných postupoch sa týmto termínom označovali všetky parémie. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 15:49, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | jeden zo základných druhov parémií, ktorého obsahom je obrazný hodnotiaci výrok |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | Zostavovateľ konštatuje blízkosť príslovia a porekadla na významovej, myšlienkovej rovine a zasa ich pomerne zreteľné rozlišovanie na formálnej rovine... Ako ukazuje prvý uvedený príklad (Muchy lapá, voly púšťa), Záturecký si zreteľne uvedomoval nielen formálne, ale aj základné významové rozdiely medzi príslovím a porekadlom. Pripúšťa zovšeobecnenú, teda vlastne príslovnú platnosť uvedenej jednotky, ale v prvom rade vidí jej konkrétnu výpovednú hodnotu, a teda platnosť porekadla, veď práve na tomto pozadí konštatuje aj transponovanú funkciu príslovia. Dôležitá je pritom aj skutočnosť, že táto jednotka má v obidvoch "čítaniach" platnosť výroku, že je to teda v každom prípade parémia. |
| Zdroj kontextu: | Mlacek, J.: Príspevky k jazykovej charakteristike Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví A. P. Zátureckého. In: Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s. |
| Príbuzné termíny: | parémie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové zapojenie frazémy do kontextu, dištančné zapojenie frazémy do kontextu, príslovie, povrávka |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: adage, cs: pořekadlo, bg: adagio, es: adagio, fr: adage (n. m.), nl: gezegde |
| Poznámka: | Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo Vysoko hľadel, spadol do jamy vyjadruje predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie"). V niektorých starších neterminologizovaných postupoch sa týmto termínom označovali všetky parémie. |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
