Termín:kyseliny: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyseliny |Definition=skr. kys., l. ac., látky schopné uvoľňovať protón (katión vodíka; S. A. Arrhenius, J. N. Brönsted). Môžu byť neutrálne mol…“)
 
 
(Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyseliny
 
|Name=kyseliny
−
|Definition=skr. kys., l. ac., látky schopné uvoľňovať protón (katión vodíka; S. A. Arrhenius, J. N. Brönsted). Môžu byť neutrálne molekuly i ióny. Napr. neutrálna molekula ako kys. CH₃COOH ↔ CH₃COO⁻ + H⁺, katión ako kys. NH₄⁺ ↔ NH₃ + H⁺; anión ako kys. COOH.COO⁻ ↔ COO⁻ + H⁺.
+
|Definition=látky schopné uvoľňovať protón (katión vodíka)
−
 
 
−
Silné kys. sú vo vodných rozt. úplne disociované (H₂SO₄, HCl, HNO₃), slabé kys. len čiastočne. Mierou sily slabých kys. je ich disociačná konštanta (rovnovážna konštanta disociácie) ''Kₐ''. Pri ''Kₐ'' =
 
−
10⁻² až 10⁻⁴ je kys. pomerne slabá (H₃PO₄), pri ''Kₐ'' = 10⁻⁵ až 10⁻¹⁰ slabá kys. (CH₃COOH). Pretože silné kys. sú vo vode úplne disociované, ich sila sa zisťovala v ľadovej kys. octovej, v kt. sú
 
−
disociované len čiastočne. Podľa takto stanovenej sily kys. platí rad HClO₄ > HI > HBr > H₂SO₄ >
 
−
HCl > HNO₃.
 
−
 
 
−
Rozt. kys. sa nazývajú kyslé a sú charakterizované hodnotu pH (pri 25 °C) v rozpätí < 7. Kys. reagujú so zásadami za vzniku vody a soli (neutralizácia). Modrý lakmusový papierik farbia na
 
−
červeno. Kyslíkaté kys. vznikajú rozpúšťaním oxidov nekovov vo vode.
 
−
 
 
−
Podľa elektrónovej teórie kys. a zásad (G. N. Lewis, 1938) je kys. kaţdá látka schopná prijať
 
−
elektrónový pár (neutralizovať zásadu). Kys. teda nemusí obsahovať vodík. Podľa Lewisa sú kys.
 
−
napr. SO₂, BF₃, SnCl₄, ZnCl₂ ap., pretože napr. SO₂ + 2 NaOH → Na₂SO₃ + H₂O.
 
−
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
−
|Localized fields=
 
−
|Related terms=
 
 
|Synonyms=acidum
 
|Synonyms=acidum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
−
|Translations=
+
|Translations={{Translation
 +
|Language=la
 +
|Localized form=acidum (i, n.)
 +
}}
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
−
|Context=
+
|Comment=Môžu byť neutrálne molekuly i ióny. Napr. neutrálna molekula ako kyselina CH₃COOH ↔ CH₃COO⁻ + H⁺, katión ako kys. NH₄⁺ ↔ NH₃ + H⁺; anión ako kys. COOH.COO⁻ ↔ COO⁻ + H⁺.
−
|Context source=
 
−
|URL=
 
−
|Localized URLs=
 
−
|Approved=
 
−
|Comment=l. acidum
 
−
}}
 
  
 +
Silné kyseliny sú vo vodných roztokoch úplne disociované (H₂SO₄, HCl, HNO₃), slabé kyseliny len čiastočne. Mierou sily slabých kyselín je ich disociačná konštanta (rovnovážna konštanta disociácie) ''Kₐ''. Pri ''Kₐ'' = 10⁻² až 10⁻⁴ je kyselina pomerne slabá (H₃PO₄), pri ''Kₐ'' = 10⁻⁵ až 10⁻¹⁰ slabá kyselina (CH₃COOH). Pretože silné kyseliny sú vo vode úplne disociované, ich sila sa zisťovala v ľadovej kyseline octovej, v ktorej sú disociované len čiastočne. Podľa takto stanovenej sily kyseliny platí rad HClO₄ > HI > HBr > H₂SO₄ > HCl > HNO₃.
  
 +
Roztoky kyselín sa nazývajú kyslé a sú charakterizované hodnotu pH (pri 25 °C) v rozpätí < 7. Kys. reagujú so zásadami za vzniku vody a soli (neutralizácia). Modrý lakmusový papierik farbia na
 +
červeno. Kyslíkaté kyseliny vznikajú rozpúšťaním oxidov nekovov vo vode.
  
 +
Podľa elektrónovej teórie kyselín a zásad (G. N. Lewis, 1938) je kyselinou každá látka schopná prijať elektrónový pár (neutralizovať zásadu). Kyselina teda nemusí obsahovať vodík. Podľa Lewisa sú kyseliny napr. SO₂, BF₃, SnCl₄, ZnCl₂ ap., pretože napr. SO₂ + 2 NaOH → Na₂SO₃ + H₂O.
 +
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 13:50, 23. máj 2018

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: látky schopné uvoľňovať protón (katión vodíka)
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum: acidum
Cudzojazyčný ekvivalent: la: acidum (i, n.)
Poznámka: Môžu byť neutrálne molekuly i ióny. Napr. neutrálna molekula ako kyselina CH₃COOH ↔ CH₃COO⁻ + H⁺, katión ako kys. NH₄⁺ ↔ NH₃ + H⁺; anión ako kys. COOH.COO⁻ ↔ COO⁻ + H⁺.

Silné kyseliny sú vo vodných roztokoch úplne disociované (H₂SO₄, HCl, HNO₃), slabé kyseliny len čiastočne. Mierou sily slabých kyselín je ich disociačná konštanta (rovnovážna konštanta disociácie) Kₐ. Pri Kₐ = 10⁻² až 10⁻⁴ je kyselina pomerne slabá (H₃PO₄), pri Kₐ = 10⁻⁵ až 10⁻¹⁰ slabá kyselina (CH₃COOH). Pretože silné kyseliny sú vo vode úplne disociované, ich sila sa zisťovala v ľadovej kyseline octovej, v ktorej sú disociované len čiastočne. Podľa takto stanovenej sily kyseliny platí rad HClO₄ > HI > HBr > H₂SO₄ > HCl > HNO₃.

Roztoky kyselín sa nazývajú kyslé a sú charakterizované hodnotu pH (pri 25 °C) v rozpätí < 7. Kys. reagujú so zásadami za vzniku vody a soli (neutralizácia). Modrý lakmusový papierik farbia na červeno. Kyslíkaté kyseliny vznikajú rozpúšťaním oxidov nekovov vo vode.

Podľa elektrónovej teórie kyselín a zásad (G. N. Lewis, 1938) je kyselinou každá látka schopná prijať elektrónový pár (neutralizovať zásadu). Kyselina teda nemusí obsahovať vodík. Podľa Lewisa sú kyseliny napr. SO₂, BF₃, SnCl₄, ZnCl₂ ap., pretože napr. SO₂ + 2 NaOH → Na₂SO₃ + H₂O.

Zdroj: „http://terminologickyportal.sk/index.php?title=Termín:kyseliny&oldid=367429“