Termín:acetaldehyd: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (5 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=acetaldehyd | |Name=acetaldehyd | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=etanál |
| − | + | |Field=chémia, biochémia | |
| − | |Field= | + | |Related terms=aldehydy |
| − | + | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |
| − | |Related terms= | + | |Structural formula=CH₃CH=O |
| − | | | ||
| − | | | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= | + | |Context=Acetaldehyd v organizme vzniká oxidáciou (dehydrogenáciou) etanolu účinkom alkoholdehydrogenázy v pečeni a čiastočne v žalúdkovej sliznici. Je pre mnohé orgány vrátane pečene ešte toxickejší ako etanol a pripisuje sa mu príčina „opice“. Rýchlo sa konvertuje na netoxický acetát za účasti acetaldehyddehydrogenázy, reakcia vyžaduje dostatok glutatiónu a možno ju blokovať [[Termín:disulfiram|disulfiramom]]. Acetaldehyd vzniká aj spolu s glycínom a treonínom účinkom treonínaldolázy. |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | | | + | |Comment=Je to bezfarebná prchavá kvapalina, štipľavého zápachu, horľavina. Vyrába sa z alkoholu oxidáciou chrómovou zmesou al. z acetylénu hydratáciou s ortutnatými soľami ako katalyzátormi. Pôsobením vzdušného kyslíka sa oxiduje na kyselinu octovú. Používa sa na výrobu kyseliny octovej, farieb, plastov, liečiv a v organickej syntéze. Dráždi kožu a sliznice. |
| − | + | ''M''ᵣ 44,05, t. t. 123,5 °C, t. v. 20,0 °C, ᵨ 0,783 g.cm³. | |
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | |||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 12:07, 27. marec 2018
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia, biochémia |
| Definícia: | etanál |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Štruktúrny vzorec: | CH₃CH=O |
| Kontext: | Acetaldehyd v organizme vzniká oxidáciou (dehydrogenáciou) etanolu účinkom alkoholdehydrogenázy v pečeni a čiastočne v žalúdkovej sliznici. Je pre mnohé orgány vrátane pečene ešte toxickejší ako etanol a pripisuje sa mu príčina „opice“. Rýchlo sa konvertuje na netoxický acetát za účasti acetaldehyddehydrogenázy, reakcia vyžaduje dostatok glutatiónu a možno ju blokovať disulfiramom. Acetaldehyd vzniká aj spolu s glycínom a treonínom účinkom treonínaldolázy. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | aldehydy |
| Poznámka: | Je to bezfarebná prchavá kvapalina, štipľavého zápachu, horľavina. Vyrába sa z alkoholu oxidáciou chrómovou zmesou al. z acetylénu hydratáciou s ortutnatými soľami ako katalyzátormi. Pôsobením vzdušného kyslíka sa oxiduje na kyselinu octovú. Používa sa na výrobu kyseliny octovej, farieb, plastov, liečiv a v organickej syntéze. Dráždi kožu a sliznice.
Mᵣ 44,05, t. t. 123,5 °C, t. v. 20,0 °C, ᵨ 0,783 g.cm³. |
