trest povinnej práce

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	alternatívny trest, ktorý spočíva vo výkone určitej, súdom určenej pracovnej povinnosti, ktorú musí odsúdený vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu
Zdroj:	Ivor, J.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: Iura Edition 2010.

---

Kontext:	Trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Zdroj kontextu:	§ 54 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
Synonymum:	povinná práca
Príbuzné termíny:	sankcia, trest, účel trestu, trest odňatia slobody, podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, peňažný trest, trest domáceho väzenia, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest vyhostenia
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: trest obecně prospěšné práce, uk: громадські роботи, ru: обязательные работы
Poznámka:	rest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.