Zobrazenie zdroja stránky Termín:spôsobilosť na právne úkony

{{Term
|Name=spôsobilosť na právne úkony
|Definition=schopnosť [[Term:fyzická osoba|fyzickej osoby]] vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
|Field=právo, občianske právo, súkromné právo
|Related terms=právny úkon, právna subjektivita, plnomocenstvo
|Synonyms=svojprávnosť
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=uk
|Localized form=правоздатність
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=правоспособность
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony.
|Context source=Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010.
|Comment=Spôsobilosť na právne úkony sa získava spravidla plnoletosťou, teda dosiahnutím veku 18 rokov. Pred týmto vekom je možné dosiahnuť plnú spôsobilosť na právne úkony uzavretím manželstva.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]