Termín:tovarový fetišizmus: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
 
Riadok 2: Riadok 2:
 
|Name=tovarový fetišizmus
 
|Name=tovarový fetišizmus
 
|Definition=termín klasického marxizmu, označujúci sociálne a kultúrne hodnoty a normy, ktoré sa vzťahujú k vlastníctvu a užívaniu tovaru nezávisle od práce, ktorá stála za jeho výrobou
 
|Definition=termín klasického marxizmu, označujúci sociálne a kultúrne hodnoty a normy, ktoré sa vzťahujú k vlastníctvu a užívaniu tovaru nezávisle od práce, ktorá stála za jeho výrobou
|Localized definitions=
 
 
|Field=masové komunikácie, kultúra
 
|Field=masové komunikácie, kultúra
|Localized fields=
 
 
|Related terms=masová kultúra, marxistická teória médií, kultúrny priemysel
 
|Related terms=masová kultúra, marxistická teória médií, kultúrny priemysel
|Synonyms=
+
|Bibliography=PODĽA: Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004.
|Bibliography=PODĽA Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace, Praha: Portál. 2004
 
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Context=Nemecký filmár Alexander Kluge nakrútil film Kapitál. Ktovie, či by však dnešnú ľavicu oslovilo to, že Marx z dvoch konzervatívnych tradícií (Hegel a Ricardo) utvoril radikálnu teóriu. V každom prípade dnešný záujem o Marxa súvisí nielen s finančnou a hospodárskou krízou, pričom Marxov opis „tovarového fetišizmu“ sa pozoruhodne hodí na súčasnosť, kde sú hodnoty schované za neprehľadnými transakciami. „Marxistické“ obrodenie je či bolo vedľajším produktom súčasnej krízy.
 
|Context=Nemecký filmár Alexander Kluge nakrútil film Kapitál. Ktovie, či by však dnešnú ľavicu oslovilo to, že Marx z dvoch konzervatívnych tradícií (Hegel a Ricardo) utvoril radikálnu teóriu. V každom prípade dnešný záujem o Marxa súvisí nielen s finančnou a hospodárskou krízou, pričom Marxov opis „tovarového fetišizmu“ sa pozoruhodne hodí na súčasnosť, kde sú hodnoty schované za neprehľadnými transakciami. „Marxistické“ obrodenie je či bolo vedľajším produktom súčasnej krízy.
 
|Context source=Dinuš, P. a kolektív: Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Bratislava: Veda 2010.
 
|Context source=Dinuš, P. a kolektív: Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Bratislava: Veda 2010.
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
 
 
 
[[Category:Masmediálna komunikácia]]
 
[[Category:Masmediálna komunikácia]]

Aktuálna revízia z 15:09, 7. marec 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: masové komunikácie, kultúra
Definícia: termín klasického marxizmu, označujúci sociálne a kultúrne hodnoty a normy, ktoré sa vzťahujú k vlastníctvu a užívaniu tovaru nezávisle od práce, ktorá stála za jeho výrobou
Zdroj: PODĽA: Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004.

Kontext: Nemecký filmár Alexander Kluge nakrútil film Kapitál. Ktovie, či by však dnešnú ľavicu oslovilo to, že Marx z dvoch konzervatívnych tradícií (Hegel a Ricardo) utvoril radikálnu teóriu. V každom prípade dnešný záujem o Marxa súvisí nielen s finančnou a hospodárskou krízou, pričom Marxov opis „tovarového fetišizmu“ sa pozoruhodne hodí na súčasnosť, kde sú hodnoty schované za neprehľadnými transakciami. „Marxistické“ obrodenie je či bolo vedľajším produktom súčasnej krízy.
Zdroj kontextu: Dinuš, P. a kolektív: Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Bratislava: Veda 2010.
Príbuzné termíny: masová kultúra, marxistická teória médií, kultúrny priemysel