Termín:primárne pramene európskeho práva: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=primárne pramene európskeho práva | |Name=primárne pramene európskeho práva | ||
| − | |Definition=zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev | + | |Definition=zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev (Európskej únie) vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom (Európskou úniou) a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) a ďalšie pramene práva, ktoré nie sú výsledkom normotvornej činnosti orgánov Európskej únie, ale majú najmä charakter medzinárodnoprávnych zmlúv prijatých dohodou medzi jej členskými štátmi, prípadne aj tretími štátmi (prístupové krajiny) |
| − | |Field=právo EÚ | + | |Field=právo, právo EÚ, medzinárodné právo verejné, Európska únia |
| − | |Related terms=sekundárne pramene európskeho práva | + | |Related terms=Európska únia, sekundárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | + | |Synonyms=primárne právo EÚ |
| + | |Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
|Acceptability=Eurolegislatívny | |Acceptability=Eurolegislatívny | ||
| + | |Context=Primárnym právom sa ustanovuje rozdelenie právomocí a povinností medzi EÚ a členskými štátmi EÚ a tvorí právny rámec, v ktorom inštitúcie EÚ formulujú a vykonávajú politiky. | ||
| + | |Context source=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032 | ||
| + | |URL=https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/the-european-union-s-primary-law.html | ||
| + | |Comment=Primárne právo EÚ, nazývané tiež primárne zdroje, vychádza z týchto aktov EÚ: | ||
| + | 1. zakladajúce zmluvy, | ||
| + | 2. pozmeňujúce zmluvy, | ||
| + | 3. prístupové zmluvy, | ||
| + | 4. protokoly pripojené k týmto zmluvám, | ||
| + | 5. doplnkové dohody, ktorými sa menia konkrétne oddiely zakladajúcich zmlúv, | ||
| + | 6. Charta základných práv (od Lisabonskej zmluvy). | ||
| + | Právo EÚ je okrem primárneho práva založené aj na sekundárnych a doplnkových zdrojoch. | ||
| + | Sekundárne zdroje zahŕňajú päť typov právnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania. | ||
| + | Doplňujúce zdroje zahŕňajú judikatúru Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a všeobecné právne zásady. | ||
| + | Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú tiež medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody sa odlišujú od primárneho práva aj sekundárnych právnych predpisov a tvoria kategóriu sui generis (teda jedinečnú samostatnú kategóriu). | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Aktuálna revízia z 12:09, 4. máj 2024
Eurolegislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo, právo EÚ, medzinárodné právo verejné, Európska únia |
| Definícia: | zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev (Európskej únie) vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom (Európskou úniou) a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) a ďalšie pramene práva, ktoré nie sú výsledkom normotvornej činnosti orgánov Európskej únie, ale majú najmä charakter medzinárodnoprávnych zmlúv prijatých dohodou medzi jej členskými štátmi, prípadne aj tretími štátmi (prístupové krajiny) |
| Zdroj: | PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Primárnym právom sa ustanovuje rozdelenie právomocí a povinností medzi EÚ a členskými štátmi EÚ a tvorí právny rámec, v ktorom inštitúcie EÚ formulujú a vykonávajú politiky. |
| Zdroj kontextu: | https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032 |
| Synonymum: | primárne právo EÚ |
| Príbuzné termíny: | Európska únia, sekundárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ |
| Poznámka: | Primárne právo EÚ, nazývané tiež primárne zdroje, vychádza z týchto aktov EÚ:
1. zakladajúce zmluvy, 2. pozmeňujúce zmluvy, 3. prístupové zmluvy, 4. protokoly pripojené k týmto zmluvám, 5. doplnkové dohody, ktorými sa menia konkrétne oddiely zakladajúcich zmlúv, 6. Charta základných práv (od Lisabonskej zmluvy). Právo EÚ je okrem primárneho práva založené aj na sekundárnych a doplnkových zdrojoch. Sekundárne zdroje zahŕňajú päť typov právnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania. Doplňujúce zdroje zahŕňajú judikatúru Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a všeobecné právne zásady. Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú tiež medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody sa odlišujú od primárneho práva aj sekundárnych právnych predpisov a tvoria kategóriu sui generis (teda jedinečnú samostatnú kategóriu). |
| URL: | https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/the-european-union-s-primary-law.html |
