Termín:feudál: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=feudál | |Name=feudál | ||
|Definition=označenie vlastníka pôdy vo [[Term:feudalizmus|feudalizme]] | |Definition=označenie vlastníka pôdy vo [[Term:feudalizmus|feudalizme]] | ||
| − | |||
|Field=história | |Field=história | ||
| − | |||
|Related terms=feudum, feudalizmus,renta | |Related terms=feudum, feudalizmus,renta | ||
| − | + | |Bibliography=Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006. | |
| − | |Bibliography=Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006 | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Feudalizácia spoločnosti bola teda podmienená narastaním súkromného vlastníctva pôdy v rukách kniežacej, aristokraticko-bojarskej a cirkevnej elity, ktoré priviedlo Rus od začiatku 12. storočia k tzv. feudálnej roztrieštenosti, ako dôsledku výrazného posilnenia individuálneho súkromného vlastníctva. Rozširovaním pôdneho arzenálu museli feudáli – vlastníci pôdy nevyhnutne prikročiť k usadzovaniu otrockej kategórie cholopov na pôdu. Tým sa však zároveň nutne musela zmeniť i funkčnosť ich postavenia. Bezprávny otrok sa musel stať minimálne nevoľníkom, ak sa mala zvýšiť jeho produktivita, aby sa pre majiteľa pôdy stal ekonomickým prínosom. Takto sa zo služobníka stal ekonomicky produktívnym článkom vo vazalskom reťazci feudálneho systému. | |Context=Feudalizácia spoločnosti bola teda podmienená narastaním súkromného vlastníctva pôdy v rukách kniežacej, aristokraticko-bojarskej a cirkevnej elity, ktoré priviedlo Rus od začiatku 12. storočia k tzv. feudálnej roztrieštenosti, ako dôsledku výrazného posilnenia individuálneho súkromného vlastníctva. Rozširovaním pôdneho arzenálu museli feudáli – vlastníci pôdy nevyhnutne prikročiť k usadzovaniu otrockej kategórie cholopov na pôdu. Tým sa však zároveň nutne musela zmeniť i funkčnosť ich postavenia. Bezprávny otrok sa musel stať minimálne nevoľníkom, ak sa mala zvýšiť jeho produktivita, aby sa pre majiteľa pôdy stal ekonomickým prínosom. Takto sa zo služobníka stal ekonomicky produktívnym článkom vo vazalskom reťazci feudálneho systému. | ||
| − | |Context source=Historická revue, č. 5 – 6 | + | |Context source=Historická revue, 2004, roč. 16, č. 5 – 6. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 12:43, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | označenie vlastníka pôdy vo feudalizme |
| Zdroj: | Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006. |
| Kontext: | Feudalizácia spoločnosti bola teda podmienená narastaním súkromného vlastníctva pôdy v rukách kniežacej, aristokraticko-bojarskej a cirkevnej elity, ktoré priviedlo Rus od začiatku 12. storočia k tzv. feudálnej roztrieštenosti, ako dôsledku výrazného posilnenia individuálneho súkromného vlastníctva. Rozširovaním pôdneho arzenálu museli feudáli – vlastníci pôdy nevyhnutne prikročiť k usadzovaniu otrockej kategórie cholopov na pôdu. Tým sa však zároveň nutne musela zmeniť i funkčnosť ich postavenia. Bezprávny otrok sa musel stať minimálne nevoľníkom, ak sa mala zvýšiť jeho produktivita, aby sa pre majiteľa pôdy stal ekonomickým prínosom. Takto sa zo služobníka stal ekonomicky produktívnym článkom vo vazalskom reťazci feudálneho systému. |
| Zdroj kontextu: | Historická revue, 2004, roč. 16, č. 5 – 6. |
| Príbuzné termíny: | feudum, feudalizmus, renta |
