sebaobrana

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	verejný poriadok, polícia
Definícia:	úpolová disciplína, ktorá má viac charakter stretových (bojových) činností, pri ktorých môže ísť o život zúčastnených
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Príbuzné termíny:	postoj v úpolových športoch a sebaobrane
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: sebeobrana
Poznámka:	Rieši konfliktné situácie v prospech napadnutého využitím sebaobranných telesných cvičení. Úspešnosť sebaobrany vychádza z uplatnenia komplexu vedomostí a zručnosti obsiahnutých vo veľmi malom časovom úseku, a to s dodržaním zásad účinného objektívne správneho konania pre konkrétnu stretovú situáciu. Základnou zásadou je dosiahnuť maximálnu efektívnosť zákroku, t. j. dosiahnuť požadovaný výsledok s vynaložením minimálnej energie pri využití všetkých podmienok útočnej akcie (sily a hmotnosti útočníka, zotrvačnosti jeho pohybu ap.). Obranca teda pri obrannej činnosti využíva nielen vlastnú silu a hmotnosť, ale aj silu a hmotnosť útočníka. V podmienkach polície sa stala účelovou bojovou disciplínou a prostriedkom na ochranu života a zdravia občanov.