komparácia

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	veda, právo, polícia, oddelenie kriminálneho vyšetrovania
Definícia:	jedna z metód vedeckého poznania, ktorá sa využíva v rôznych odboroch či odvetviach, ktorej základom je porovnávanie a zisťovanie rovnakých a odlišných znakov
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Pri identifikácii treba získať o osobe, ktorá má byť identifikovaná, čo najväčšie množstvo údajov. Pri ich získavaní sa uplatňujú metódy kriminalistickotechnické (napríklad identifikácia podľa vonkajších znakov, daktyloskopia), kriminalisticko-taktické (obhliadky, rekognícia, výsluchy) a súdnolekárske (pitva, laboratórne vyšetrenie). Pri identifikácii je vhodné kombinovať čo najširšie spektrum metód tak, aby sa umožnilo jednoznačné určenie identity. Získané informácie sa využívajú pri jednom z dvoch možných postupov pri identifikácii – komparácii alebo rekonštrukcii.
Zdroj kontextu:	Kováč, Peter: Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition 2005.
Príbuzné termíny:	porovnávanie, analógia
Poznámka:	V praxi treba dôsledne odlišovať pojmy "komparácia" a "porovnávanie". Porovnávanie je základnou vedeckou metódou, ktorá sa vyznačuje posúdením dvoch objektov na základe vlastností, ktoré su objektívne merateľné a teda je možné dostať výsledok typu "väčší vs. menší", resp. "dlhší vs. kratší", alebo aj "rovnaký" a pod. O porovnávanie ide napr. v kriminalistike pri porovnávaní daktyloskopických stôp, kde sa posudzuje "zhoda vs. rozdiel". Komparácia je logický myšlienkový postup, ktorý vyžaduje hlbšie pposúdenie aj nemerateľných vedličín, ktoré sa následne podrobujú analýze, kritickej úvahe a hodnoteniu. Výsledkom komparácie sú potom pomerne subjektívne kategórie typu "lepší vs. horší", "dekomratickejší vs. nedemokratickejší" a pod. V rámci komparácie dochádza k vyvodzovaniu aj vlastných záverov, ktoré sú výsledkom porovnania rôznych čiastkových atribútov, ktoré samé o sebe nie je možné vyjadriť merateľnými veličianmi a z ktorých niektoré môžu byť na prospech záverov hodnotiaceho a niektoré zasa závery hodnotenia nepodporujú. Komparácia je teda posúdenia viacerých pozitívnych i negatívnych prvkov a elementov, kde nie je možné zaujať čisto kategorické závery. Z uvedeného vyplýva, že výsledok komparácie v sebe nesie aj určitý prvok subjektívnej evaluácie zistených skutočností. Komparácia je napr. v ústavnom práve porovnávanie štátnych mechanizmov alebo konkrétnych právnych inštitútov.