sekundárne pramene európskeho práva
Z STD
Verzia z 11:33, 4. máj 2024, ktorú vytvoril Radovan Blazek (diskusia | príspevky)$7
Eurolegislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo EÚ |
| Definícia: | právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Sekundárne právo Európskej únie (EÚ) je súbor právnych predpisov založený na zmluvách EÚ. Tým sa odlišuje od primárneho práva EÚ, ktoré pozostáva najmä zo zmlúv, konkrétne to je Rímska zmluva, z ktorej vznikla Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Zmluva o Európskej únii, založená na Maastrichtskej zmluve, a Zmluva o Euratome. |
| Zdroj kontextu: | https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032 |
| Synonymum: | sekundárne právo EÚ |
| Príbuzné termíny: | primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ |
| Poznámka: | Medzi tieto právne akty patria podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania.
K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty, patria Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty pod dohľadom Európskej komisie, ktorej v tomto asistuje niekoľko špecializovaných výborov tvorených zástupcami aparátu EÚ a členských štátov. |
