nariadenie EÚ

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	právo EÚ
Definícia:	právny akt európskeho práva, ktorý je všeobecne a priamo záväzný a ktorý nevyžaduje od členských štátov ďalšiu implementáciu do vnútroštátneho právneho poriadku
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania. Nariadenia, smernice a rozhodnutia sú záväzné právne akty. Ak sú prijaté legislatívnym postupom v súlade s článkom 289, považujú sa za legislatívne akty. Rozhodnutie môže byť osobitne určené jednému alebo viacerým adresátom (členským štátom, fyzickým alebo právnickým osobám). Existujú aj rozhodnutia bez osobitného adresáta, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Odporúčania a stanoviská sú nelegislatívne, nezáväzné právne akty.
Zdroj kontextu:	https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032
Príbuzné termíny:	primárne pramene európskeho práva, sekundárne pramene európskeho práva, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ
Poznámka:	Vzťahuje sa na všetkých účastníkov integrácie a stáva sa súčasťou ich právneho poriadku hneď po svojom schválení. Pokiaľ je v rozpore so zákonmi niektorého členského štátu, má prednosť. Vždy platí nariadenie, a nie ustanovenie domáceho práva, ktoré mu odporuje. Nariadenia sú teda nástrojom právnej unifikácie a európske spoločenstvo ich využíva tam, kde je potrebné spoločným rozhodnutím dosiahnuť jednotu v obsahu i forme právneho aktu. Z hľadiska právnej ochrany je dôležité konštatovanie, že jednotlivec sa môže na nariadenie odvolať rovnakým spôsobom ako na predpisy národného práva.