transformácie frazém

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	štruktúrne zmeny frazémy vedúce k zmene jej funkcie
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.

---

Kontext:	Pripomeňme si, v akých súvislostiach hovorí V. M. Mokijenko o tendencii k implicitnosti. Ak trochu zjednodušíme jeho interpretáciu tejto tendencie pri zrode frazém a v ich ďalšom vývine, zaznamenávame tu autorovo konštatovanie, že východiskom mnohých známych (najmä internacionálnych) jednotiek boli krátke slovesné útvary antickej literatúry, napr. bájky, z ktorých sa vylúpnutím ich tematického jadra a najmä ich ilokučného zámeru utvárali príslovia alebo im podobné výroky (priam ako medzičlánok v tomto implitizujúcom reťazci sa ukazuje tzv. byzantské príslovie, teda útvar, v ktorom je popri jadrovom výroku ešte vždy aj niečo z okolností, ktoré odkazujú na prototext), z nich sa pomerne často ďalším výpušťaním tvorili síce ešte dosť široké, ale už nevýrokové a nevetné vlastné frazémy a ich ďalším zhusťovaním vznikli veľmi kondenzované, zhustené idiomatické výrazy súčasnej frazeológie. Za krajný bod sa v tomto vývine pokladá – čermákovsky povedané – transformácia ustálenej frazémy na jednoslovný výraz, pri ktorom môžu vznikať otázky okolo jeho zaraďovania či nezaraďovania do frazeológie.
Zdroj kontextu:	Mlacek, J.: Frazeológia a jej intertextové súvislosti. In: Studia Academica Slovaca 31. Prednášky XXXVIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2002. 399 s.
Príbuzné termíny:	lexikalizácia frazém, transformačná metóda, frazeologický derivát, paradigmatická forma frazémy
Poznámka:	Príklady transformácie: plávať proti prúdu – plavba proti prúdu; postaviť niečo na hlavu – postavený na hlavu; posledná cesta – odprevadiť niekoho na poslednej ceste. Takto chápané transformácie frazém sa označujú aj ako deriváty frazém. Širšie chápanie transformácie frazém predkladá F. Čermák. Rozlišuje transformácie frazém medzirovinné, kde sa transformát odlišuje od východiskovej jednotky príslušnosťou do inej roviny. Patrí sem nominalizácia, verbalizácia, adjektivizácia, adverbializácia a i., napr.: chytat lelky – lelkovat; bílý jako sníh – sněhobílý; tichá voda z vety Tichá voda břehy myje. Druhým typom sú tzv. vnútrorovinné transformácie frazém, ktoré delí na medzištruktúrne (patria sem uvádzané deriváty frazém) a vnútroštruktúrne, kde ide o vetvenie základnej štruktúry na viacčlennú štruktúru aditívnym alebo redukčným spôsobom a p. Za transformácie frazém považuje aj paradigmatické zmeny frazém, ku ktorým dochádza pri zapojení frazém do kontextu. Označuje ich ako gramatické transformácie. Tieto transformácie frazém patria pod tzv. aktualizačné transformácie, kde zaraďuje ešte tzv. syntagmatické (kontaktné – aditívne, redukčné, inverzné; dištančné transformácie) a paradigmatické transformácie frazém, kam patria tzv. štatutárne – fázové (inchoatívnosť, duratívnosť, terminatívnosť) a agensiálne. Tretím typom sú zmiešané transformácie frazém.
URL:	http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/