siedma veľmoc

Z STD
Verzia z 14:43, 5. marec 2019, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7

(rozdiel) ← Staršia verzia | Approved revision (rozdiel) | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: tlač
Definícia: metaforické pomenovanie periodickej tlače, ktoré vyzdvihuje a podľa niektorých teoretikov preceňuje jej možnosti spoluvytvárať verejnú mienku a spoločenské vedomie
Zdroj: kol. autorov: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda 2006.

Kontext: Úlohou veľmocí, nech by ich počet bol ľubovoľný, je kontrolovať sa navzájom tak, aby nebola narušená krehká rovnováha, ktorá im umožňuje existovať vedľa seba. Nad touto kontrolou veľmocí a nad kontrolou politiky vôbec stojí "siedma veľmoc" - novinári a médiá. Ich povinnosťou je kontrolovať politikov a informovať občanov, daňových poplatníkov a voličov o tom, akým spôsobom sa nakladá s verejnými prostriedkami - daňami občanov, ktoré boli zverené na spravovanie spoločného štátu. O moci vplyvu médií na politiku iste nikto nepochybuje. Klasickým príkladom je tzv. aféra Watergate, keď sa investigatívnym novinárom z denníka Washington Post podarilo preukázať spojenie administratívy prezidenta R. M. Nixona s "údajným" vlámaním do ústredia opozičnej Demokratickej strany, čo bolo spojené s odpočúvaním. Táto mala za následok jeho neskoršiu rezignáciu z postu amerického prezidenta ešte pred koncom riadneho volebného obdobia.
Zdroj kontextu: SME. Denník. Bratislava: Petit Press, 12. 1. 1998.
Príbuzné termíny: tlač, médium, verejná mienka