anomálnosť frazémy
Z STD
Odporúčaný termín [?] (schválila KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v neúplnosti paradigmatických foriem frazém |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
Kontext: | Najmä od rozvitia teórie frazeologickej variantnosti sú všetky uvedené parametre slova vo frazéme evidentné a všeobecne akceptované. Práve na takomto pozadí súčasná teória nehovorí o transformácii slovného spojenia na frazému a teda ani o zmene slova vo frazéme na “neslovo”, ale hovorí iba o transpozícii syntaktického spojenia na dispozičnú, pomenovaciu jednotku (Dolník, 1997), o mnohotvárnej anomálnosti frazémy i jej zložiek (Čermák, 1985), o lexikálnosyntaktickom synkretizme frazém (Miko, 1985; Furdík, 1994) či esejistickejšie o ustálenej neustálenosti a neustálenej ustálenosti frazém, o ich obraznej neobraznosti a neobraznej obraznosti (Mokijenko, 1980). |
Zdroj kontextu: | Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s. |
Príbuzné termíny: | kategoriálne vlastnosti frazém, anomália, štruktúrno-sémantická mikroustálenosť, periféria systému, vnútorné vzťahy komponentov |
Poznámka: | Anomálnosť sa teda prejavuje v defektnosti pravidelnej paradigmy komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou analógii, resp. odvodzovaním, v štruktúrno-sémantickej nerozložiteľnosti (segmentovateľnosti, dekompozícii) frazémy, neodvoditeľnosti významu frazémy zo súčtu významov jej komponentov, viazanosťou istých komponentov (archaizmov, nekrotizmov) len na oblasť frazeológie ap. Z povahy a rozsahu anomálností frazémy možno odvodzovať mieru idiomatickosti výrazu. |
URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |