elektrický odpor

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	fyzika
Definícia:	a) vlastnosť látky brániť prechodu elektrickému prúdu; b) veličina (značka $R$) charakterizujúca časť elektrického obvodu, definovaná vzťahom $R = U / I$, kde $U$ je elektrické napätie na časti obvodu a $I$ elektrický prúd ňou tečúci. Ak ide o vodič z homogénneho materiálu s tvarom valca, s prierezom $S$ a dĺžkou $\ell$, pre jeho elektrický odpor platí vzťah $R = \rho \ell / S$, kde $\rho$ je rezistivita materiálu; jednotka v SI: ohm ($\Omega$).
Zdroj:	Červeň, I: Príručka fyzikálnych pojmov a vzťahov. Bratislava : STU 2009

---