knieža

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	história
Definícia:	pôvodne tento titul označoval člena vznešenej rodiny, správcu určitého územia, teda šľachtický titul
Zdroj:	Historická revue, č. 5, roč. 4, 1993

---

Kontext:	Cisár dokonale ovládol pápežskú inštitúciu v Ríme a jeho bývalý poradca, pápež Silvester II., pomazal hlavu neskoršieho svätca, uhorského kráľa Štefana. Samotný Otto vykonal púť do poľského Gniezna na miesto, kde odpočíval (tiež medzičasom svätý) Vojtech, odovzdal kniežaťu Boleslavovi Chrabrému posvätný oštep svätého Mauricia (fakticky kráľovské insígnie) a odniesol si cennú relikviu – Vojtechovo rameno. Boleslav sa zanedlho stal kráľom a podobný vývoj sa odohral v Prahe. Legitimita strednej Európy bola dosiahnutá – stala sa časťou historického Západu.
Zdroj kontextu:	Domino Fórum 2001 – 06
Príbuzné termíny:	družina, Nitrianske údelné kniežatstvo
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: princeps, de: Fürst (der), fr: prince (n. m.), cu: кънѧѕь, cu: ⰍⰟⰐⰤⰇⰠ
Poznámka:	Už v prvom tisícročí tohto letopočtu došlo k rozdeleniu role kňaza a kniežaťa. Kňaz a knieža sa v starej slovenčine vysloví podobne ako v sumerskom jazyku a označuje to isté. U Sumerov bol vladár zároveň kňaz. Kniežací titul nosili i synovia panovníka a potencionálni dedičia vladárskeho stolca alebo mladší brat panovníka. V procese zjednocovania rodovo-kmeňových jednotiek kniežatstvá vznikali ako prvé štátne útvary napr.: Nitrianske kniežatstvo, Moskovské kniežatstvo.