kontradiktórnosť

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo, verejné právo
Definícia:	princíp vedenia súdneho konania, ktoré spočíva v aktivite strán, ktoré sú v konaní rovné a prezentujú svoje názory súdu, počas ktorého procesné strany majú právo nielen navrhovať, prípadne predložiť dôkazy, listiny, stanoviská na podporu svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa s dôkazmi, listinami či stanoviskami predloženými druhou stranou, ako aj právo sa k nim vyjadriť, popierať ich a uvádzať vlastné argumenty spravidla s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci
Zdroj:	Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.

---

Kontext:	Kontradikcia medzi obžalobcom a obvineným (jeho obhajcom), ktorí majú v zásade rovnoprávne procesné postavenie strán najmä pri vykonávaní dokazovania, náležite umožňuje úplné a všestranné objasnenie veci, a to tak z hľadiska obžaloby, ako aj z hľadiska obhajoby, čím významnou mierou napomáha k riadnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a tým i spravodlivému rozhodnutiu.
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
Príbuzné termíny:	ústnosť, bezprostrednosť, hlavné pojednávanie, prokurátor, obvinený
Poznámka:	Zásada kontradiktórnosti úzko súvisí so zásadou ústnosti a bezprostrednosti priamo, pričom tieto zásady spoločne zabezpečujú priamu konfrontáciu dôkazov, preverovanie prameňov dôkazov a dôkazných prostriedkov, čo by malo garantovať hodnovernosť dôkazov a správnosť vyhodnocovania dôkazov i rozhodnutia.