ustanovený obhajca

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	zástupca obvineného ustanovený súdom v trestnom konaní v prípadoch, keď obvinený podľa zákona musí mať obhajcu a sám si ho v určenej lehote nezvolil
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Ustanovený obhajca sa tiež nazýva aj obhajca ex offo. V tomto prípade je ustanovenie obhajcu obvinenému obligatórne bez ohľadu na to, či o to obvinený požiada alebo nepožiada. Ak má obvinený niekoľko trestných stíhaní a v každom z nich je daný niektorý z dôvodov povinnej obhajoby, musí mať obvinený obhajcu v každom samostatnom trestnom konaní. Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu. Zvolený obhajca má vždy prednosť pred ustanoveným obhajcom.
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
Príbuzné termíny:	obhajca, obhajoba, právo na obhajobu, obvinený, trestné konanie, súd, opatrenie, povinná obhajoba
Poznámka:	Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, d) ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej desať rokov, e) ide o konanie proti mladistvému, f) ide o konanie proti ušlému.