sudca

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo, trestné právo, správne právo
Definícia:	predstaviteľ súdnej moci, ktorý vykonáva svoju právomoc na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom
Zdroj:	§ 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich

---

Kontext:	Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Zdroj kontextu:	čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
Príbuzné termíny:	súd, samosudca, prísediaci, sudca pre prípravné konanie, sudcovská rada, sústava súdov
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: soudce
Poznámka:	Sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. V trestnom konaní sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci. Predsedom senátu môže byť len sudca.