rozhodnutie

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo, správne právo, občianske právo
Definícia:	procesný úkon, ktorým na to oprávnený subjekt vykonáva svoju zákonom zverenú právomoc rozhodovania vo vymedzených veciach a o vymedzených skutočnostiach, pričom tento právny akt musí spĺňať zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti
Zdroj:	PODĽA: Zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok) PODĽA: Zákon č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) PODĽA: Zákon č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) PODĽA: zákon č. 301/2015 Z. z. (Trestný poriadok) PODĽA: zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

---

Kontext:	Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Zdroj kontextu:	§ 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
Príbuzné termíny:	výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, rozsudok, sťažnosť, súd, právoplatnosť, trestný rozkaz, príkaz, procesné úkony, úkony trestného konania, trestné konanie
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: rozhodnutí
Poznámka:	Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých príslušný orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky.