legenda²

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	história
Definícia:	stredoveký epický literárny žáner, ktorý rozpráva o živote svätých vo veršoch alebo v próze
Zdroj:	Valček, P.: Slovník literárnej teórie. Bratislava: Literárne informačné centrum 2006.

---

Kontext:	Literatúru o životných osudoch a tvorivých činoch solúnskych bratov si možno sotva predstaviť bez historiograficky nesmierne cenných textov Život Konštantína a Život Metoda. Do užšieho okruhu tejto literatúry patria aj také pamiatky ako napr. Krátky život Konštantína, Pamäť a pochvala Cyrila Filozofa a Metoda učiteľa, tzv. Bulharská legenda, Život Nauma a niektoré ďalšie. Dejinné udalosti zo sklonku Veľkomoravskej ríše dokresľujú úryvky z kroník českých letopiscov o Svätoplukovi (Kosmas, Dalimil, Přibík Pulkava z Radenína).
Zdroj kontextu:	Kultúra slova, 1995, roč. 30, č. 6.
Príbuzné termíny:	kronika, anály
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: legenda (ae, f.)
Poznámka:	Okrem schematických životopisov a opisov zázrakov zachytávajú legendy aj dôležité historické udalosti a každodenný život. K najvýznamnejším legendám patria: Život Františka z Assisi, v Čechách Kristiánova legenda (10. stor. o živote sv. Václava a sv. Ľudmily). Pre veľkomoravské obdobie sú najvýznamnejšie Moravsko-panónske legendy (o živote Konštantína-Cyrila a Metoda), ktoré vznikli už v 9. storočí a boli napísané staroslovienskym jazykom; Maurova legenda o Svoradovi a Benediktovi. Z uhorských legiend sú dôležité tzv. kráľovské legendy: o sv. Štefanovi, sv. Imrichovi, sv. Ladislavovi, ktoré vznikli prevažne v 12. storočí.