magnetická indukcia

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: fyzikaFyzika
Definícia: hustota magnetického toku (B) vektorová veličina, ktorou sa charakterizuje magnetické pole, definovaná na základe silových účinkov magnetického poľa na pohybujúce sa elektricky nabité častice. Na časticu s nábojom Q, pohybujúcu sa rýchlosťou v, pôsobí sila F : F = Q v B ; jednotkou je tesla (T).
Zdroj: Červeň, I: Príručka fyzikálnych pojmov a vzťahov. Bratislava : STU 2009Červeň, I: Príručka fyzikálnych pojmov a vzťahov. Bratislava : STU 2009

Poznámka: Jednotkou magnetickej indukcie je tesla (T).