Zmluva o Ústave pre Európu

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	európska ústava
Definícia:	právny dokument jednomyseľne schválený júnovým summitom v Bruseli v roku 2004
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Príbuzné termíny:

Európska únia, ústava

Poznámka:

Schválená zmluva začala nový proces európskej integrácie, ktorá odzrkadľuje požiadavky ako aj očakávania, ktoré so sebou prinieslo 21. storočie štátom Európskej únie. Podpisom dňa 29. októbra 2004 v Ríme začal proces vstupu zmluvy do platnosti, ktorý bude mať etapu ratifikácie a etapu uloženia ratifikačných listín u Talianskej vlády na základe teritoriálneho princípu podpisu uvedeného právneho dokumentu. Zmluva sa skladá z Preambuly a štyroch častí pričom obsahuje 448 článkov a niekoľko desiatok protokolov a príloh. Systém Európskej ústavy vychádza z Preambuly, ktorá zdôrazňuje dedičstvá Európy, národnú identitu, cestu pokroku a prosperity, demokratický charakter verejného života a práva každého jednotlivca. Prvá časť upravuje ciele, právomoci, inštitúcie a orgány, systém právnych aktov, financie a členstvo v Únii. Druhá časť sa sústreďuje na chartu základných práv Únie, medzi ktoré patrí dôstojnosť, jednotlivé druhy slobody, rovnosť, solidarita, občianstvo a spravodlivosť. Tretia časť charakterizuje jednotlivé politiky Únie a jej fungovanie. Z pohľadu spracovávanej problematiky je najdôležitejšia kapitola IV. zaoberajúca sa priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Záverečná časť obsahuje všeobecné a záverečné ustanovenia, medzi ktoré patrí oblasť sukcesie a právnej kontinuity, územnej pôsobnosti, doby platnosti, či ratifikácie a nadobudnutia platnosti Európskej ústavy.