Termín:sekundárne pramene európskeho práva: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 2: Riadok 2:
 
|Name=sekundárne pramene európskeho práva
 
|Name=sekundárne pramene európskeho práva
 
|Definition=právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie)
 
|Definition=právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie)
|Field=právo EÚ
+
|Field=právo, právo EÚ, Európska únia
|Related terms=primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ
+
|Related terms=Európska únia, primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ
 
|Synonyms=sekundárne právo EÚ
 
|Synonyms=sekundárne právo EÚ
 
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Verzia zo dňa a času 11:09, 4. máj 2024

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť: právo, právo EÚ, Európska únia
Definícia: právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie)
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Sekundárne právo Európskej únie (EÚ) je súbor právnych predpisov založený na zmluvách EÚ. Tým sa odlišuje od primárneho práva EÚ, ktoré pozostáva najmä zo zmlúv, konkrétne to je Rímska zmluva, z ktorej vznikla Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Zmluva o Európskej únii, založená na Maastrichtskej zmluve, a Zmluva o Euratome.
Zdroj kontextu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032
Synonymum: sekundárne právo EÚ
Príbuzné termíny: Európska únia, primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ
Poznámka: Medzi tieto právne akty patria podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania.

K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty, patria Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty pod dohľadom Európskej komisie, ktorej v tomto asistuje niekoľko špecializovaných výborov tvorených zástupcami aparátu EÚ a členských štátov.