Termín:pohan: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=pohan | |Name=pohan | ||
|Definition=ľudská bytosť, ktorá uctievala viacerých bohov, rastliny, živočíchy a živly v prírode | |Definition=ľudská bytosť, ktorá uctievala viacerých bohov, rastliny, živočíchy a živly v prírode | ||
| − | |||
|Field=história | |Field=história | ||
| − | |||
|Related terms=vedomec, vedma, svätyňa, žrec | |Related terms=vedomec, vedma, svätyňa, žrec | ||
| − | |||
|Bibliography=PODĽA Profantová, N.: Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha: Libri 2000 | |Bibliography=PODĽA Profantová, N.: Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha: Libri 2000 | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=L. E. Von Padberg konštatoval, že pohanstvo vo svojej filozofii život „nie je učením, ale v životnom kontexte stáva sa naučeným“, čo je prirodzeným procesom relígie. D. Třeštík v najnovšej svojej práci ''Mýty kmene Čechů'' (2003, s. 155) uvádza, že „slovanské náboženstvo bolo ako každé archaické náboženstvo náboženstvom verejným a nie súkromným, zahrnovalo v sebe celú štruktúru spoločnosti, všetky oblasti jeho života, ktoré sa tak stali sakrálnymi“. Samotný termín „pohan“ je odvodený z cirkevnej staroslovančiny, ktorá pretvorila latinský paganus | + | |Context=L. E. Von Padberg konštatoval, že pohanstvo vo svojej filozofii život „nie je učením, ale v životnom kontexte stáva sa naučeným“, čo je prirodzeným procesom relígie. D. Třeštík v najnovšej svojej práci ''Mýty kmene Čechů'' (2003, s. 155) uvádza, že „slovanské náboženstvo bolo ako každé archaické náboženstvo náboženstvom verejným a nie súkromným, zahrnovalo v sebe celú štruktúru spoločnosti, všetky oblasti jeho života, ktoré sa tak stali sakrálnymi“. Samotný termín „pohan“ je odvodený z cirkevnej staroslovančiny, ktorá pretvorila latinský paganus – vidiečan, dedinčan, obyvateľ vidieka, dediny (pagus). |
|Context source=Kožiak, R., Nemeš, J. (Ed.): Pohanstvo a kresťanstvo. In: Zborník Pohanstvo a kresťanstvo, 2004 | |Context source=Kožiak, R., Nemeš, J. (Ed.): Pohanstvo a kresťanstvo. In: Zborník Pohanstvo a kresťanstvo, 2004 | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Verzia zo dňa a času 10:58, 17. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | ľudská bytosť, ktorá uctievala viacerých bohov, rastliny, živočíchy a živly v prírode |
| Zdroj: | PODĽA Profantová, N.: Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha: Libri 2000 |
| Kontext: | L. E. Von Padberg konštatoval, že pohanstvo vo svojej filozofii život „nie je učením, ale v životnom kontexte stáva sa naučeným“, čo je prirodzeným procesom relígie. D. Třeštík v najnovšej svojej práci Mýty kmene Čechů (2003, s. 155) uvádza, že „slovanské náboženstvo bolo ako každé archaické náboženstvo náboženstvom verejným a nie súkromným, zahrnovalo v sebe celú štruktúru spoločnosti, všetky oblasti jeho života, ktoré sa tak stali sakrálnymi“. Samotný termín „pohan“ je odvodený z cirkevnej staroslovančiny, ktorá pretvorila latinský paganus – vidiečan, dedinčan, obyvateľ vidieka, dediny (pagus). |
| Zdroj kontextu: | Kožiak, R., Nemeš, J. (Ed.): Pohanstvo a kresťanstvo. In: Zborník Pohanstvo a kresťanstvo, 2004 |
| Príbuzné termíny: | vedomec, vedma, svätyňa, žrec |
