Termín:kyselina barbiturová: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
|Empirical formula=C₄H₄N₂O₃ | |Empirical formula=C₄H₄N₂O₃ | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Je heterocyklická zlúč., založená na trioxotetrahydropyridínovom jadre, cyklický ureid | + | |Context=Je heterocyklická zlúč., založená na trioxotetrahydropyridínovom jadre, cyklický ureid kyseliny malónovej (malonylmočovina). Je to kryštalická látka, rozkladá sa zahrievaním. V studenej vode je málo rozp., v horúcej ľahko. Má reaktívnu metylénovú skupinu na C₅ (zvyšku kyseliny malónovej). Vodík tejto skupiny sa ľahko preskupuje alebo sa môže rôzne substituovať. Po substitúcii vodíkov vznikajú barbituráty, kt. sa používajú ako hypnotiká a sedatíva, niektoré aj ako narkotiká a antiseptiká. Kyselina barbiturová je relat. silná kyselina, silnejšia ako kyselina octová (''K''ₐ asi 10⁻⁴), pretože sa vyskytuje v oxoforme a v enolforme. Vodíkový atóm enolformy sa môže nahradiť kovom pri reakcii s alkalickými hydroxidmi, pričom kyselina barbiturová reaguje ako jednosýtna kyselina. Kyselina barbiturová sa pripravuje reakciou močoviny s malónesterom v prostredí alkalického alkoholu. Nesusbstituovaná je neúčinná. |
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Comment=''M''ᵣ 128,09 | |Comment=''M''ᵣ 128,09 | ||
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 16:24, 14. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | 2,4,6(1H,3H,5H)-pyrimidíntrión |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Sumárny vzorec: | C₄H₄N₂O₃ |
| Kontext: | Je heterocyklická zlúč., založená na trioxotetrahydropyridínovom jadre, cyklický ureid kyseliny malónovej (malonylmočovina). Je to kryštalická látka, rozkladá sa zahrievaním. V studenej vode je málo rozp., v horúcej ľahko. Má reaktívnu metylénovú skupinu na C₅ (zvyšku kyseliny malónovej). Vodík tejto skupiny sa ľahko preskupuje alebo sa môže rôzne substituovať. Po substitúcii vodíkov vznikajú barbituráty, kt. sa používajú ako hypnotiká a sedatíva, niektoré aj ako narkotiká a antiseptiká. Kyselina barbiturová je relat. silná kyselina, silnejšia ako kyselina octová (Kₐ asi 10⁻⁴), pretože sa vyskytuje v oxoforme a v enolforme. Vodíkový atóm enolformy sa môže nahradiť kovom pri reakcii s alkalickými hydroxidmi, pričom kyselina barbiturová reaguje ako jednosýtna kyselina. Kyselina barbiturová sa pripravuje reakciou močoviny s malónesterom v prostredí alkalického alkoholu. Nesusbstituovaná je neúčinná. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum barbituricum |
| Poznámka: | Mᵣ 128,09 |
