Termín:frazeologicky viazaný význam slova: Rozdiel medzi revíziami

|Context=Druhou podskupinou sú spojenia, v ktorých jedno slovo vystupuje v prenesenom (resp. transponovanom – Jarošová, c. d., s. 142 alebo frazeologicky viazanom – Kučerová, 1974, s. 24) význame, porov.: čierny trh, čierna stavba, čierna práca, šedá ekonomika, balkánska cesta, slepý náboj, horúca stopa, špinavé peniaze, krivé svedectvo (na rozdiel od pomenovaní trestných činov krivé obvinenie a krivá výpoveď), korunný svedok, mäkká droga, tvrdá droga, tvrdý zákon, tvrdý postih, ľahká žena, ťažký zločinec. Výskyt slova s preneseným významom zbližuje tieto spojenia s frazémami, a niekedy sa do frazeológie aj zaraďujú (napr. Kučerová, tamže; Mokienko, 2003). Ak však chápeme frazémy ako expresívne ustálené slovné spojenia, t. j. spojenia, ktoré vyjadrujú emocionálne hodnotenie, ich zaraďovanie do frazeológie je sporné.

|Context=Druhou podskupinou sú spojenia, v ktorých jedno slovo vystupuje v prenesenom (resp. transponovanom – Jarošová, c. d., s. 142 alebo frazeologicky viazanom – Kučerová, 1974, s. 24) význame, porov.: čierny trh, čierna stavba, čierna práca, šedá ekonomika, balkánska cesta, slepý náboj, horúca stopa, špinavé peniaze, krivé svedectvo (na rozdiel od pomenovaní trestných činov krivé obvinenie a krivá výpoveď), korunný svedok, mäkká droga, tvrdá droga, tvrdý zákon, tvrdý postih, ľahká žena, ťažký zločinec. Výskyt slova s preneseným významom zbližuje tieto spojenia s frazémami, a niekedy sa do frazeológie aj zaraďujú (napr. Kučerová, tamže; Mokienko, 2003). Ak však chápeme frazémy ako expresívne ustálené slovné spojenia, t. j. spojenia, ktoré vyjadrujú emocionálne hodnotenie, ich zaraďovanie do frazeológie je sporné.

|Context source=Jankovičová, Milada: Medzijazyková idiomatickosť právnického jazyka. In: Frazeologické štúdie IV. Ed. M. Jankovičová, J. Mlacek, J. Skladaná. Bratislava: Veda 2005. s. 114 – 130

|Context source=Jankovičová, Milada: Medzijazyková idiomatickosť právnického jazyka. In: Frazeologické štúdie IV. Ed. M. Jankovičová, J. Mlacek, J. Skladaná. Bratislava: Veda 2005. s. 114 – 130

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=Termín a pojem fungujú v niektorých analogistikých frazeologických koncepciách. Napríklad v spojení ''zlatá mládež'' sa slovu ''zlatá'' pripisuje vlastný frazeologicky viazaný význam, ktorý je iný ako v spojeniach ''zlatá reťaz, zlatý prsteň'' a i. Niekedy sa rozlišuje implicitný a explicitný frazeologicky viazaný význam slova (Gvozdariov, 1977). Implicitný frazeologicky viazaný význam sa pripisuje aj komponentom frazeologických zrastov a frazeologických celkov (napr. vo frazéme ''robiť z komára somára'' slovo ''komár'' označuje niečo bezvýznamné, malicherné, a slovo ''somár'' niečo podstatné, závažné). Explicitný frazeologicky viazaný význam majú slová ako komponenty frazeologických spojení, v ktorých sa spájajú so slovami v ich základnom význame (napr. v spojení ''rezať uši'' slovo ''rezať'' má význam "vyvolávať nepríjemný dojem, dráždiť", porov. aj uvedené spojenie ''zlatá mládež''). Už tieto príklady ukazujú, že ide skôr o sofistické a špekulatívne hľadanie nejakého samostatného sémantického statusu komponentov frazémy, čo možno považovať za neproduktívny prístup, pretože sa tu isté nesystematické implikácie vydávajú za regulárne vlastnosti.

|Comment=Termín a pojem fungujú v niektorých analogistikých frazeologických koncepciách. Napríklad v spojení ''zlatá mládež'' sa slovu ''zlatá'' pripisuje vlastný frazeologicky viazaný význam, ktorý je iný ako v spojeniach ''zlatá reťaz, zlatý prsteň'' a i. Niekedy sa rozlišuje implicitný a explicitný frazeologicky viazaný význam slova (Gvozdariov, 1977). Implicitný frazeologicky viazaný význam sa pripisuje aj komponentom frazeologických zrastov a frazeologických celkov (napr. vo frazéme ''robiť z komára somára'' slovo ''komár'' označuje niečo bezvýznamné, malicherné, a slovo ''somár'' niečo podstatné, závažné). Explicitný frazeologicky viazaný význam majú slová ako komponenty frazeologických spojení, v ktorých sa spájajú so slovami v ich základnom význame (napr. v spojení ''rezať uši'' slovo ''rezať'' má význam "vyvolávať nepríjemný dojem, dráždiť", porov. aj uvedené spojenie ''zlatá mládež''). Už tieto príklady ukazujú, že ide skôr o sofistické a špekulatívne hľadanie nejakého samostatného sémantického statusu komponentov frazémy, čo možno považovať za neproduktívny prístup, pretože sa tu isté nesystematické implikácie vydávajú za regulárne vlastnosti.

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]