Termín:účinky médií: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=dôsledky pôsobenia masových médií, prejavujúce sa v správaní, konaní či myslení
 
|Definition=dôsledky pôsobenia masových médií, prejavujúce sa v správaní, konaní či myslení
 
|Field=masové komunikácie
 
|Field=masové komunikácie
|Related terms=teória zázračnej strely, neplánované účinky médií, plánované účinky médií, cieľová skupina
+
|Related terms=teória zázračnej strely, neplánované účinky médií, plánované účinky médií, cieľová skupina, dvojstupňový tok komunikácie
 
|Bibliography=PODĽA: Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004.
 
|Bibliography=PODĽA: Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný

Aktuálna revízia z 15:43, 31. marec 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: masové komunikácie
Definícia: dôsledky pôsobenia masových médií, prejavujúce sa v správaní, konaní či myslení
Zdroj: PODĽA: Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004.

Kontext: Autormi prelomových, skutočne výskumných prác z obdobia počiatkov systematického výskumu médií boli Elihu Katz, Robert K. Merton, Bernard R. Berelson a Paul K. Lazarfeld, ktorých zaraďujeme do už spomínaného administratívneho výskumu. Pre tento smer bol charakteristický odklon od počiatočnej viery vo všeobecné účinky médií k presvedčeniu o obmedzených účinkoch médií.
Zdroj kontextu: Poláková, E.: Teoretické východiská masmediálnej komunikácie. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda 2011.
Príbuzné termíny: teória zázračnej strely, neplánované účinky médií, plánované účinky médií, cieľová skupina, dvojstupňový tok komunikácie