Termín:štatutárne predpisy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
|Comment=Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva. | |Comment=Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva. | ||
}} | }} | ||
| + | [[Category:Verejná správa]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:19, 5. november 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | štátna správa |
| Definícia: | podzákonné, normatívne a jednostranné formy činnosti |
| Zdroj: | Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
| Kontext: | Sú špecifické tým, že v porovnaní s normatívnymi správnymi aktmi majú vždy obmedzenú územnú a osobnú platnosť. Formou štatútov si samosprávne subjekty verejnej správy riešia spravidla vlastné záležitosti patriace do ich pôsobnosti pri výkone samosprávy. Preto sa právomoc vydávať štatúty často chápe ako právo autonómnej normotvorby. Toto právo však musí zákon výslovne pripúšťať, pričom legislatívne riešenie je rôzne. |
| Zdroj kontextu: | Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
| Synonymum: | štatúty |
| Príbuzné termíny: | normatívne správne akty, vnútorné predpisy |
| Poznámka: | Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva. |
